Vatikán 31. augusta (RV) Pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej spoločne podpísali posolstvo pri príležitosti Svetového dňa modlitby za starostlivosť o stvorenstvo. Pripomínajú, že tí, ktorí najviac doplácajú na spustošenie životného prostredia sú „tie najzraniteľnejšie národy“ a tí, ktorí žijú v chudobe „v každom kúte zeme“. Na záver posolstva vyzývajú mocných sveta, aby „načúvali kriku zeme“ a upozornili na to, že neexistuje „skutočné a trvalé riešenie problému ekologickej krízy a klimatických zmien bez konkrétnej a spoločnej odpovedi“.
*
Spoločné posolstvo pápeža Františka a ekumenického patriarchu Bartolomeja k Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo
Príbeh stvorenia nám ponúka panoramatický pohľad na svet. Písmo zjavuje, že ,na začiatku’ Boh chcel, aby ľudstvo spolupracovalo na starostlivosti a na ochrane prírodného prostredia. Na začiatku, ako čítame v Genezis (Gn 2,5), «nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem».
Zem nám je zverená ako najvyšší dar a ako dedičstvo, za ktoré nesieme všetci zodpovednosť, aby sa «v plnosti časov» všetko na nebi i na zemi zjednotilo v Kristovi (porov. Ef 1,10). Ľudská dôstojnosť a blahobyt sú hlboko prepojené so starostlivosťou voči celému stvorenstvu.
Napriek tomu, «medzičasom», predstavuje súčasný svet veľmi odlišný príbeh. Na scénu vstupuje morálny úpadok, v ktorom naše postoje a správania voči stvorenstvu zahmlievajú povolanie byť spolupracovníkmi Boha. Naša tendencia narušovať jemné a vyvážené ekosystémy sveta, nenásytná túžba manipulovať a kontrolovať obmedzené zdroje planéty, chamtivosť pri získavaní neobmedzených ziskov na trhu: toto všetko nás odcudzilo od prvotného plánu stvorenstva.
Už viac nerešpektujeme prírodu ako spoločný dar; naopak, považujeme ju za súkromné vlastníctvo. Už viac neudržujeme vzťah s prírodou, aby sme ju udržiavali; naopak, chováme sa k nej arogantne, aby sme mohli zásobovať naše štruktúry.
Dôsledky tejto alternatívnej vízie sveta sú tragické a trvalé. Ľudské prostredie i to prírodné sa spoločne zhoršujú a takýto zhoršujúci stav planéty dopadá na tých najzraniteľnejších. Vplyv klimatických zmien v prvom rade postihuje tých, ktorí žijú v každom kúte sveta v chudobe.
Naša povinnosť zodpovedne používať pozemské dobrá so sebou prináša uznanie a rešpekt voči každému človeku a voči všetkým živým bytostiam. Naliehavé povolanie a výzva starať sa o stvorenstvo sú adresované celému ľudstvu, aby sa usilovalo o udržateľný a integrálny rozvoj.
Preto zjednotení v tom istom znepokojení o Božie stvorenstvo a uznávajúc, že zem je spoločné dobro, naliehavo vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, aby 1. septembra venovali čas modlitbe za životné prostredie. Pri tejto príležitosti chceme poďakovať láskavému Stvoriteľovi za úžasný dar stvorenstva a chceme sa usilovať o jeho ochranu pre dobro budúcich generácií.
Koniec koncov vieme, že by sme sa márne namáhali, ak by Pán nebol s nami (porov. Ž 126/127), ak by modlitba nebola v centre našich úvah a bohoslužieb. Cieľom našej modlitby je totiž zmeniť spôsob, akým vnímame svet, aby sme tak zmenili spôsob, akým sa správame ku svetu. Cieľom nášho záväzku je stať sa odvážnymi v prijímaní jednoduchého a solidárneho životného štýlu.
Obraciame sa na tých, ktorí zaujímajú vplyvné pozície v sociálnej, ekonomickej, politickej a kultúrnej oblasti s naliehavou výzvou, aby zodpovedne načúvali kriku zeme, dbali na potreby tých, ktorí sú marginalizovaní, no predovšetkým, aby odpovedali na prosbu mnohých, a aby podporili globálny konsenzus, aby sa tak zranené stvorenstvo uzdravilo.
Sme presvedčení o tom, že neexistuje žiadne skutočné a trvalé riešenie problému ekologickej krízy a klimatických zmien bez konkrétnej a spoločnej odpovedi, bez spoločnej a prijatej zodpovednosti a bez toho, aby sa solidarita a služba stali prioritami.
Vo Vatikáne a vo Fanare, 1. septembra 2017
Pápež František a ekumenický patriarcha Bartolomej
