Vatikán 27. augusta (RV) Jednota, spoločenstvo v Kristovi a láska Boha, ktorý miluje každého boli hlavné témy katechézy pápeža Františka, ktorú dnes napoludnie predniesol pred modlitbou Anjel Pána z okna Apoštolského paláca. Podnet k úvahe našiel v dnešnom Evanjeliu podľa Matúša, ktorý hovorí o primáte apoštola Petra (Mt 16,13-20).Plné znenie katechézy pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto nedele (Mt 16,13-20) nám prináša kľúčovú pasáž z cesty Ježiša so svojimi učeníkmi: moment, kedy si chce overiť, pokiaľ až siaha ich viera v neho. Najskôr chce vedieť, čo si o ňom myslia ľudia; a ľudia si myslia, že Ježiš je prorok, čo je pravda, avšak nevystihuje to jadro jeho osoby a jeho poslania.
Následne kladie učeníkom otázku, ktorá mu najviac leží na srdci, a teda pýta sa ich priamo: «Ale za koho ma pokladáte vy?» (porov. v. 15). A s týmto ,ale’ Ježiš zásadne oddeľuje apoštolov od masy, ako keby povedal: ale vy, ktorí ste so mnou každý deň a poznáte ma zblízka, čo viac ste sa dozvedeli? Učiteľ očakáva od svojich vznešenejšiu a inú odpoveď než je verejná mienka.
A vskutku, práve taká odpoveď vytryskuje zo srdca Šimona nazývaného Peter: «Ty si Mesiáš, Syn živého Boha» (v. 16). Šimon Peter nachádza na perách slová väčšie od neho; slová, ktoré nepochádzajú z jeho prirodzených schopností. Možno ani nechodil do školy a je schopný povedať tieto slová, silnejšie než on! Lebo sú inšpirované Nebeským Otcom (porov. v. 17), ktorý zjavuje prvému z dvanástich skutočnú identitu Ježiša: On je Mesiáš, Syn poslaný Bohom, aby spasil ľudstvo.
A z tejto odpovede Ježiš porozumel, že vďaka darovanej viere od Otca, je tu pevný základ, na ktorom môže postaviť svoje spoločenstvo, svoju Cirkev. Preto hovorí Šimonovi: «Ty si Peter – čo znamená skala, kameň – a na tejto skale postavím svoju Cirkev» (v. 18).
Rovnako s nami chce dnes Ježiš pokračovať v budovaní svojej Cirkvi, toho domu s pevnými základmi, kde však nechýbajú pukliny, a ktorý neprestajne potrebuje byť opravovaný. Stále. Cirkev neprestajne potrebuje, aby bola reformovaná, opravovaná ako za čias Františka z Assisi.
My sa samozrejme necítime ako skaly, ale len ako malé kamienky. Napriek tomu, žiaden malý kameň nie je nepotrebný, naopak, v Ježišových rukách sa aj tej najmenší kamienok stáva vzácnym, lebo on ho berie, hľadí naň s obrovskou nehou, pracuje na ňom so svojim Duchom a umiestňuje ho na správne miesto, nad ktorým vždy uvažoval, a kde môže byť užitočnejší pre celú konštrukciu. Každý z nás je malá skala, avšak v rukách Ježiša sa zúčastňuje na budovaní Cirkvi.
A my všetci, nech sme akokoľvek malí, sme jeho láskou premenení na «živé kamene» – lebo, keď Ježiš berie do ruky svoj kameň, robí ho svojim, robí ho živým, plným života, plným života Ducha Svätého, plným života – a tak máme miesto a poslanie v Cirkvi: ona je živým spoločenstvom, utvoreným z mnohých kameňov, odlišných jeden od druhého, ktoré tvoria jedinú stavbu v znamení bratskosti a spoločenstva.
Dnešné Evanjelium nám pripomína, že Ježiš chcel pre svoju Cirkev tiež viditeľné jadro spoločenstva v Petrovi – ani on nie je veľkou skalou, je malou skalou, avšak vzatá Ježišom sa stála jadrom spoločenstva – teda v Petrovi a v tých, ktorí by po ňom nasledovali v tej istej zodpovednosti primátu, ktorí boli od počiatku označovaní za biskupov Ríma, mesta, kde Peter a Pavol vydali svedectvo krvi.
Zverme sa Márii, Kráľovnej apoštolov, Matke Cirkvi. On stála vedľa Petra vo večeradle, keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov a povzbudil ich, aby vyšli a ohlasovali všetkým, že Ježiš je Pán. Nech nás naša Matka dnes podopiera a sprevádza so svojim príhovorom, aby sme naplno zrealizovali tú jednotu a to spoločenstvo, za ktoré sa Ježiš a apoštoli modlili a položili život.“
