Švajčiarsko 3. augusta (TK KBS) Švajčiarski biskupi sa prihovorili svojim veriacim pri príležitosti národného sviatku - 1. augusta, ktorý sa považuje za dátum vzniku starej federácie. K tomuto dňu sa datuje tzv. „spojenecký list“ z roku 1291, ktorým sa tri pôvodné kantóny Uri, Schwyz a Unterwalden zaručili vzájomne si pomáhať v prípade hroziaceho nebezpečenstvo zvonka. Chceli slobodu. Biskupi veriacim v tento sviatočný deň dávajú do pozornosti patróna Švajčiarska, svätého Mikuláša z Flüe, nazývaného tiež brat Klaus, ktorého 600. výročie narodenia si tento rok krajina pripomína. Pri tejto príležitosti sa biskupi prihovárajú veriacim v pastierskom liste a pripomínajú veľkosť tohto svätca pre dnešnú dobu. Zároveň približujú osobu a život veľkého mystika a tvorcu pokoja v krátkom videoposolstve z Flüeli-Ranftu, kde svätec žil a pôsobil. Aj on miloval slobodu, pravú slobodu. Tú našiel v tichu, v modlitbe a v spojení s Bohom.
Svätý Mikuláš sa narodil v roku 1417 vo Flüeli pri meste Sachseln v kantóne Obwalden, v dnešnom Švajčiarsku. Svoje meno má podľa rieky Flüe, ktorá tečie blízko jeho rodiska. Pochádzal z roľníckej rodiny. Od malička mal záľubu v samote a modlitbe v tichu. Okolo roku 1440 ho povolali do vojny proti Zürichu. Namiesto boja sa radšej schovával v kríkoch a modlil sa. Po vojne sa oženil s Dorotou Wyss a spolu mali desať detí. V roku 1459 sa stal radným v kantóne Obwalden a zároveň starostom dediny, kde žil. Všetci si ho vážili, bol známy ako spravodlivý a múdry človek. Odmietol politickú kariéru, ktorú mu núkali. V roku 1460 ho znovu povolali do vojny proti Thurgau. Počas tých rokov však stále v sebe nosil túžbu po tichu a samote.
Keď sa prvý krát zdôveril manželke o svojej túžbe stať sa pustovníkom, zdesene to odmietla. V roku 1467 s jej súhlasom sa Mikuláš vzdal všetkých funkcií, ktoré mal, opustil svoju rodinu a odišiel ako pustovník do samoty. Jeho najmladšie dieťa malo vtedy jeden rok. Svoje miesto našiel, vedený Bohom, neďaleko domova – v Ranftschluchte, kde žil jednoduchý život modlitby a pokánia. Spával na doske a pod hlavou mával kameň ako vankúš. 19 rokov žil bez jedla. Prijímal len Eucharistiu, čo bolo preverené aj miestnym biskupom.
Mnohí ľudia za ním prichádzali, aby ho žiadali o radu. Navštevovali ho aj politici a predstavitelia občianskeho života. Na zhromaždení v Stans v roku 1481 bol sprostredkovateľom mieru. Zabránil tak krvavej občianskej vojne medzi švajčiarskymi kantónmi. Zomrel 21. marca 1487. Pochovaný je vo farskom kostole v Sachseln. Na mieste jeho pustovne stojí teraz kaplnka. Hrob i kaplnka patria k najnavštevovanejším pútnickým miestam vo Švajčiarsku. Mikuláš bol jedným z posledných veľkých mystikov stredoveku. V centre jeho meditácií je utrpenie Ježiša Krista, Eucharistia a tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Za blahoslaveného bol vyhlásený 8. marca 1669, za svätého 15. mája 1947.
Zdroje: www.bischoefe.ch / www.zivotopisysvatych.sk / Preložila: Ľubica Hricová
