Lehota 31. júla (TK KBS) V priestoroch pred kaplnkou Panny Márie nad Lehotou pri Nitre celebroval v nedeľu 30. júla 2017 svätú omšu na poľnom oltári nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Prítomný bol aj miestny rodák, gréckokatolícky biskup pôsobiaci na Ukrajine, Mons. Milan Šášik.Nitriansky biskup v homílii pripomenul, že „Panna Mária vykonáva svoju misiu ako nebeská Matka všetkých ľudí, v každom národe. Všade si uvedomujeme, že je nielen Božia, ale aj naša Matka, preto si ju predstavujeme svojským, našim spôsobom – ako to povedala jednoduchá mexická žena v Guadalupe: Veď ona sa i tak oblieka ako my. Používa náš jazyk“.
Hlavný celebrant ďalej podčiarkol, že v mnohých národných svätyniach si ju uctievajú rôznym spôsobom – sebe vlastným: „V Einsiedelne vo Švajčiarsku už od 9. storočia si ju uctievajú ako Čiernu Madonu podobne ako v Bavorsku v Altöttingu či v Talianskom Lorette alebo v Poľskej Čenstochovej. Na Morave si ju uctievajú ako Pannu Máriu Hostínsku zaháňajúcu Tatárov, v Česku je známe Palldium České země uchovávané s úctou v Starej Boleslavy, u Maďarov je uctievaná ako Magna Regina Hungarorum, u Rakúšanov ako Magna Mater Austriae v Mariazzeli, vo Francúzsku Lurská, v Portugalsku zas Fatimská, na Slovensku Sedembolestná Panna Mária. Dávame jej rôzne názvy a tituly, pod ktorými si ju uctievame – Panna, Matka, Nepoškvrnená, Bohorodička, Božia Matka, Nanebovzatá, Kráľovná – vždy je to však našťastie aj naša Matka. Právom“, dodal Mons. Viliam Judák, odôvodňujúc to zo Svätého písma. Veď zomierajúci Ježiš na kríži povedal: Žena, hľa, tvoj syn. Povedal to svojej Matke. Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka. A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe (por. Jn 19, 26-27). “To Ježiš odovzdal jeho, všetkým apoštolov a celú Cirkev jej materinskej starostlivosti. Veriacich všetkých čias, teda aj nás, drahí bratia a sestry. To je Ježišov testament, ktorým nesmieme pohŕdať“.
Hlavný celebrant v homílii ďalej poukázal na mariánsku úctu svätého Jána Pavla II., ale aj istého českého evanjelického kazateľa. Mariánska úcta tak podľa neho oslovuje aj nekatolíkov. „Životná skúsenosť nás učí, že pokiaľ neuznáme, že život bez Boha a bez jeho hodnôt je nenaplnený a neúplný, vždy budeme túžiť po čomsi viac. Len to nebudeme vedieť pomenovať, budeme nespokojní, nič nás nepoteší v ťažkostiach, nič nám nebude stačiť v radosti a pôžitkoch, lebo život bez Boha je prázdny. Jedine on môže naplniť náš život a Božia Matka nás k nemu vedie. To je vlastne odkaz každého mariánskeho miesta. Aj tohto“.
*
Pútnické miesto nad Lehotou sa spája s udalosťami, ktoré siahajú do 19. storočia. Vtedy sa mladému pastierovi Jozefovi Dobrovoľnému zjavila Panna Mária na vŕšku nad dedinou, kde je dnes studnička. Požiadala ho, aby na toto miesto privádzal pútnikov. Procesie k studničke sa konajú od roku 1873 dvakrát do roka, na konci apríla a najbližšiu nedeľu po sviatku svätej Anny, ktorej je zasvätený miestny farský kostol. Kaplnku na mieste zjavenia postavili Lehoťania v roku 1927. "V prvej polovici minulého storočia prichádzalo na toto miesto vyše 30.000 pútnikov v nedeľu po sviatku sv. Anny. Lehota bola jedným z najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku," citaovala TASR Milana Šášika, užhorodsko-mukačevského biskupa. Počas socializmu bola púť zakázaná, tradícia sa obnovila až v roku 1992.
TK KBS informoval Miroslav Lyko
