Vatikán, 28. júla (TK KBS) Vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin navštívi koncom augusta Rusko. Informáciu potvrdila Svätá stolica, hoci jej termín ešte nebol úradne zverejnený. Cesta šéfa vatikánskej diplomacie do Ruska má byť, rovnako ako návštevy Bieloruska a Ukrajiny, ktoré absolvoval v uplynulých dvoch rokoch, signálom záujmu Vatikánu o východnú Európu a túžby pokračovať v podpore kresťanov v tomto regióne.Vo včera publikovanom interview pre talianske noviny Il Sole 24 ore kardinál uviedol, že podpora kresťanov vo východnej Európe nebola Svätej stolici nikdy ľahostajná, ani v tých najťažších časoch. Vatikán podľa jeho slov vždy pripisoval vzťahom s východnou Európou a Ruskom veľkú hodnotu.
V rozhovore s redaktorom denníka Gianfrancom Brunellim kardinál Parolin zašiel aj do histórie. Pripomenul dva osobné rozhovory ruského cára Mikuláša I. s pápežom Gregorom XVI. z roku 1845 a tiež takzvané „accomodamento“ z roku 1847. Vďaka tejto dohode zo začiatku pontifikátu Pia IX. mohli byť obsadené biskupské stolce latinskej cirkvi v Rusku a jeho poľských provinciách v súčinnosti Svätej stolice s vtedajšími predstaviteľmi moci v krajine.
Pokračujúci vzťah medzi Vatikánom a Ruskom opísal kardinál Parolin v rozhovore pre taliansky denník ako „trpezlivý, konštruktívny, úprimný, a zároveň rešpektujúci dialóg“.
„Je to kľúčové obzvlášť v záležitostiach, ktoré sú koreňom súčasných konfliktov alebo ktoré sú rizikovým spúšťačom ďalšieho napätia. V tomto zmysle je otázka mieru a hľadania riešení pre rozličné prebiehajúce krízy by mala byť postavená nad akýkoľvek národný alebo akokoľvek čiastkový záujem. Nemôžu tu byť ani víťazi, ani porazení. Ospravedlňovanie sa svojimi partikulárnymi záujmami, čo je jednou z charakteristík tejto doby návratu nacionalizmov, stráca spred očí skutočnosť, že stále nie je zažehnaná možnosť katastrofy. Som presvedčený, že súčasťou úlohy Svätej stolice je trvať na tejto skutočnosti,“ uviedol šéf vatikánskej diplomacie.
Nedávna návšteva kardinála Parolina v Bielorusku sa odohrávala v kontexte sankcií uvalených na autoritatívny režim v krajine zo strany Európy. Návšteva Ukrajiny zase mala v pozadí nevyriešený vojenský konflikt s množstvom ľudí trpiacimi sociálnou a humanitárnou krízou v oblasti Donbasu. Kardinál Parolin vysvetľuje:
„Diplomacia Katolíckej cirkvi je diplomaciou pokoja. Nemá mocenské záujmy: ani v politickom, ani v ideologickom, ani ekonomickom zmysle. Preto môže s väčšou slobodou prezentovať voči jednej i druhej strane argumenty tých druhých a u každého môže pranierovať ohrozenia v prípade zahľadenosti čisto do seba samých, čo má dôsledky pre všetkých.“
Medzi témami široko poňatého rozhovoru nechýba ani napredujúci vývoj vzťahov medzi Vatikánom a krajinami Ďalekého východu, osobitne s Čínou, či zásluhy nedávno zosnulého Helmuta Kohla pre európsku integráciu. Vatikánsky štátny sekretár sa takisto dotkol globálnej témy násilia páchaného v mene náboženstva. Hovoril o potrebe chrániť náboženskú slobodu a súčasne kresťanov – a iné komunity – pred hrozbou prenasledovania.
V rozhovore publikovanom pod titulom „Parolin: Moskva a Peking, úsilie Cirkvi“ (Parolin: «Mosca e Pechino, il tentativo della Chiesa») spomenul vatikánsky štátny sekretár taktiež potrebu pokračovať v ochrane a starostlivosti o stvorenstvo, zdôrazňujúc nádej, že Spojené štáty – a ďalší medzinárodní aktéri – nebudú ignorovať zodpovednosť za ochranu spoločného domova, snahu o zmiernenie chudoby a nerovnosti a otvoria svoje srdcia tým, ktorí sa stali nútenými migrantmi.
