Bratislava 27. júla (TK KBS) Tebe na chválu, náš prvoučiteľ. Pod týmto názvom poeticko-hudobnej kompozície sa vo štvrtok, 27. júla 2017 uskutoční jubilejná XXV. spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Domovským miestom konania bratislavskej spomienky je už po niekoľko rokov Gréckokatolícky katedrálny chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža (ul. 29. augusta – Ondrejský cintorín).Program tohto ojedinelého celoslovenského podujatia, ktoré sa od prvého ročníka (1993) koná stále v deň liturgickej spomienky na sv. Gorazda a spoločníkov v západnej tradícii a na sviatok Svätých sedmopočetníkov v tradícii východnej bude mať niekoľko rovín. Spomienka sa začne duchovnou rovinou, o 17.00 h to bude Archijerejská svätá liturgia s hlavným slúžiteľom vladykom Mons. Petrom Rusnákom, bratislavským eparchom. Po liturgii budú nasledovať slávnostné príhovory. Prednesú ich predseda Spoločnosti svätého Gorazda Miroslav Holečko, manažér kultúry NOC pre národné a kresťanské tradície a Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej. Jubilejné podujatie sa zakľúči umeleckou rovinou, poeticko-hudobnou kompozíciou s už uvedeným názvom. Kompozíciu scenáristicky a režijne pripravil Miroslav Holečko, pri jej dramaturgii spolupracoval s významným slovenským dirigentom Dušanom Billom, autorom projektu obnovenia výučby cirkevnej hudby na Slovensku. D. Bill znovuobjavil, editoval a premiéroval mnohé historické diela cirkevnej hudby slovenských skladateľov a skladateľov slovenskej proveniencie, najmä diela zachované v archívoch Bratislavskej kapituly a Slovenského národného múzea. Súčasne je aj významným interpretom diel žijúcich slovenských skladateľov. Účinkujúcimi budú známi slovenskí recitátori – herec Jozef Šimonovič a Ľubor Hallon, spievať bude Slovenský spevácky zbor ADOREMUS pod vedením D. Billa. Ide celoslovenské vokálne teleso dramaturgicky zamerané na sakrálnu hudbu. Jeho cieľom je šíriť duchovnú hudbu a všestranne napomáhať jej zveľadeniu. Repertoár zboru má široký záber do historicko-štýlového vývoja duchovnej hudby – gregoriánsky chorál, polyphonia sacra, klasická duchovná tvorba, vokálno-inštrumentálne diela. Jednou z dominánt zboru je uvádzanie diel slovenských skladateľov.
Pri striebornici spomienky na svätého Gorazda v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave považujeme za potrebné uviesť niekoľko dôležitých informácií:
– Gorazd bol oddaným spoločníkom a zároveň spolutvorcom inkulturačného, pedagogického, právnického a diplomatického diela solúnskych mysliteľov a vierozvestov Konštantína Cyrila a Metoda – piliera našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkov. Cirkevný historik J. Kútnik v štúdii o Zástoji katolíckej hierarchie v slovenskom národnom a kultúrnom živote o ňom o. i. píše: „Gorazd, vzdelanec svetového formátu a Európan myslením a cítením, sám možno aj kňaz dvoch obradov, nasledoval svätých apoštolov v pôvodnej poslušnosti a oddanosti Rímu.“ (Zborník Mons Sancti Martini. Ružomberok 1947).
– Približovanie života a rozsiahleho diela prvého po mene známeho svätca a vzdelanca – polyhistora slovenského pôvodu Gorazda, možno aj prvého bratislavského biskupa, neskôr arcibiskupa metropolitu, tvorí obsahovú podstatu nielen celoslovenskej spomienky v hlavnom meste Slovenskej republiky, ale aj ďalších deviatich celoslovenských, tiež viacerých regionálnych či miestnych svätogorazdovských aktivít. Predmetné aktivity, vrátane bratislavskej spomienky sa stali trvalou súčasťou novodobej duchovno-kultúrnej, národno-vlasteneckej kresťanskej svätogorazdovskej tradície Slovákov. Hlavným poslaním tradície je trvalo prispievať k približovaniu života, diela, skutkov svätého Gorazda a tým podporovať pestovanie úcty a kultu prvého muža pochádzajúceho z našej kosti, krvi a zeme, ktorý bol oslávený na oltári.
– Pri rozhodovaní o dátume, o mieste uskutočňovania, profilovaní poslania, názvu ďalších atribútov tejto, dnes už ustálenej aktivity fenoménu svätogorazdovskej tradície na Slovensku sme pred dvadsiatimi piatimi rokmi vychádzali z niekoľkých poznatkov. Prvým boli výsledky archeologických výskumov, ktoré ukázali, že už v druhej polovici 9. storočia, teda v období života a pôsobenia Gorazda, stáli na bratislavskom hradisku kamenné stavby, a to murovaný kamenný palác na najvyššom mieste hradnej výšiny a veľká murovaná bazilika na hornej východnej terase dnešného hradného areálu. Ďalším to, že niektorí historickí bádatelia považujú za možné apoštolské sídlo sv. Gorazda Bratislavu. Tieto domnienky vyslovili najmä Alojz Miškovič v príspevku Bratislava – mojmírovské biskupstvo uverejnenom v Duchovnom pastieri (1960), ktorý v tejto lokalizácii nadviazal na staršie úvahy Františka V. Sasinka, považujúceho Gorazda za bratislavského biskupa (1907). Bratislava mala pravdepodobne za čias Pribinu svoj chrám. Určité súvislosti naznačujú základy spomenutej staroslovenskej baziliky, najväčšej svojho druhu na Slovensku, ktoré boli odhalené v areáli Bratislavského hradu. Ako sa zmieňujú Ľ. Bosák a P. Kyška v najkomplexnejšom diele o našom prvom svätcovi a polyhistorovi (Svätý Gorazd – učený muž našej zeme, 2004), uvedené svedčí o tom, že naše hlavné mesto bolo už v 9. storočí významným cirkevnoprávnym centrom. Bratislavský hrad – so základmi staroslovenskej baziliky – je symbolom slovenskej štátnosti, o ktorej prvotnú podobu sa pravdepodobne zaslúžil aj sv. Gorazd.
Hlavnými organizátormi tohoročnej štvrťstoročnicovej spomienky sú Národné osvetové centrum Bratislava a Gréckokatolícka cirkev, Bratislavská eparchia v spolupráci s Maticou slovenskou, Radou Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spoločnosťou svätého Gorazda. Jubilejná XXV. spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste SR Bratislave, podobne ako ďalšie podujatia svätogorazdovskej tradície tvoria t. r. súčasť XXVIII. svätogorazdovských dní na Slovensku a druhej Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2016 – 2025, nad ktorými prevzal záštitu deviatykrát po sebe exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
Informoval Miroslav Holečko
