Vatikán/New York 15. júla (RV) Podporovaním medzináboženského dialógu a pokoja môžu náboženskí predstavitelia a komunity výrazne prispieť k zamedzeniu rozoštvávania vedúceho k obludným formám násilia. V diskusii v piatok 14. júla v newyorskom sídle OSN ku spusteniu „Akčného plánu pre náboženských lídrov na predchádzanie navádzaniu k zločinom barbarského násilia“ stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Bernardito Auza uviedol:„Porozumieť motiváciám, ktoré ležia pri koreňoch terorizmu a násilia je komplexná záležitosť a vyžaduje si to starostlivú reflexiu a analýzu, a to tým viac, keď majú náboženský rozmer. Náboženskí lídri majú jedinečnú pozíciu, aby takúto reflexiu ponúkli. Pápež František pomohol otvoriť priestor, aby sa takáto reflexia mohla uskutočniť a náboženskí lídri mohli prispieť k citlivej debate o nábožensky motivovanom terorizme.“
Podstatnú úlohu a prvoradú zodpovednosť v tejto veci však majú vlády jednotlivých krajín a medzinárodné spoločenstvo, upozornil vatikánsky diplomat. Konkrétne zdôraznil ich „povinnosť zriecť sa navádzania k násiliu a konfliktu v tretích krajinách, ktoré by mohli predstavovať predohru, scénu, alebo ešte horšie, živnú pôdu pre páchanie nenávistných zločinov, o ktorých je reč.“
„Samotná existencia akčného plánu OSN určeného pre náboženských lídrov je aj pokorným uznaním medzinárodného spoločenstva, že tí, čo sú navádzaní pseudonáboženskými motiváciami k násiliu, sa nenechajú účinne od toho odradiť presviedčaním sekulárnou argumentáciou zo strany tzv. neveriacich alebo zo strany ekonomického materializmu. Potrebujú naopak platné náboženské argumenty, ktoré ukazujú, že extrémistická exegéza navádzajúca k násiliu nie je verná textu a Bohu, ku ktorého službe sa hlásia. Oni potrebujú presvedčujúce protiargumenty, ktoré zasejú semiačka pokoja a vykorenia burinu násilia.“
Mons. Auza pripomenul slová pápeža Františka z medzináboženskej mierovej konferencie 28. apríla v Káhire, že „náboženstvo nepredstavuje problém, ale súčasť riešenia“. Pápež vtedy za kľúčovú označil výchovu mladých ľudí, keď vyzval „pomáhať im kráčať ku zrelosti a naučiť ich odpovedať na podpaľačskú logiku zla pokojnou a trpezlivou prácou na vzrastaní dobra, denným premieňaním ovzdušia znečisteného nenávisťou na kyslík bratstva“.
Náboženstvo teda nie je samo osebe problémom, ale súčasťou riešenia. Problémom je naopak podľa arcibiskupa Auzu sekularistické vytesňovanie náboženstva z verejného života do súkromnej sféry. Vatikánsky diplomat dodal, že „takéto sekularizačné tendencie môžu prilievať olej do ohňa, keď si nimi slúžia tí, čo chcú inštrumentalizovať náboženské motivácie za účelom násilia. Ohraničovanie náboženstva čisto na súkromnú sféru človeka predstavuje riziko, že sa vyvinie kultúra netolerancie, čo je jedným z dôvodov, prečo autority krajín musia uznať a zaistiť náboženskú slobodu ako neodňateľné ľudské právo.“
