Vatikán/Veľká Británia 30. júna (RV) Pozornosť v Európe rozvíril v uplynulých týždňoch zápas rodičov v Anglicku o život ich 10-mesačného synčeka Charlieho Garda. Dieťa sa narodilo s veľmi zriedkavým vážnym genetickým ochorením označovaným ako MDDS (infantile onset encephalomyopathic mitochondrial DNA depletion syndrome). Lekári londýnskej nemocnice, kde je chlapček hospitalizovaný dospeli k uzáveru, že nádej na záchranu pacienta je veľmi malá. Rozhodli sa však pre krok, ktorý znamená privodenie smrti prerušením podávania výživy a hydratácie, k čomu chcú prikročiť už od dnešného dňa, 30. júna.Rodičom zápasiacim o život dieťaťa sa podarilo za pomoci darcov zhromaždiť veľkú sumu, ktorá by im umožnila urobiť pokus o liečbu v USA. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, na ktorý sa odvolali proti postupu londýnskej nemocnice však dospel k stanovisku, že chlapček už nemôže podstúpiť ďalšiu liečbu.
K citlivému prípadu sa pred dvoma dňami vyjadrila Konferencia biskupov Anglicka a Walesu. Biskupi rodičom vyjadrujú svoju blízkosť a pozývajú k modlitbe za nich a ich dieťa celé kresťanské spoločenstvo. Uznávajú, že v tomto prípade ide o veľmi zložitú situáciu a vysvetľujú katolícky morálny postoj v zmysle poskytnutia paliatívnej starostlivosti: odmieta sa eutanázia, ale zároveň aj umelé udržiavanie pri živote neprimeranými prostriedkami. Anglickí biskupi okrem iného píšu:
„Žiaľ, dlhotrvajúce terminálne ochorenia sú súčasťou ľudskej situácie. Nemali by sme nikdy konať s vedomým úmyslom ukončiť ľudský život, kam patrí aj ukončenie výživy a hydratácie na dosiahnutie smrti. Niekedy však musíme uznať obmedzenosť toho, čo sa dá urobiť, hoci stále ľudsky pomáhame chorej osobe až pokiaľ nenastane čas prirodzenej smrti.“
K zložitej situácii, v ktorej stoja rodičia chlapčeka Chris a Connie sa v rovnakom duchu vyjadril aj predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia:
„Situácia malého anglického chlapčeka Charlieho Garda a jeho rodičov zasahuje každého z nás svojou váhou bolesti i nádeje, ktorú nám odovzdáva. Sme nablízku jemu, jeho mame, jeho otcovi a všetkým, ktorí ho až doteraz liečili a bojovali spolu s ním. Za nich a za všetkých, ktorí sú povolaní rozhodnúť o ich budúcnosti pozdvihujeme k Pánovi života modlitbu, aby «nič nevyšlo nazmar» (Jn 6,12).“
S poukázaním na stanovisko vyjadrené anglickými biskupmi Mons. Vincenzo Paglia dodáva:
„Okrem toho je potrebné rešpektovať a počúvať predovšetkým vôľu rodičov, a zároveň pomôcť aj im, aby uznali osobitnú vážnosť svojej situácie, pre ktorú nemôžu byť ponechaní sami na seba pri robení tak bolestných rozhodnutí. Keď sa spolupráca na liečbe medzi pacientom (v tomto prípade jeho rodičmi) a lekármi preruší, všetko sa tým stáva zložitejším a človek je nútený použiť krajné prostriedky právnej cesty, s rizikom ideologických a politických manipulácií, ktorých sa treba vždy vyvarovať, a hlasných medializácií, ktoré sú neraz žalostne povrchné.“
Predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia zakončuje svoje vyhlásenie slovami: „Drahý Charlie, drahí rodičia, modlíme sa za vás a spolu s vami.“
