BRATISLAVA

Hlavné námestie v Bratislave bolo svedkom slávnostnej svätej omše na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Svätej omši predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Slávnosti sa zúčastnil ordinár OS a OZ v SR Mons. František Rábek, bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko a bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák, ktorý aj predniesol homíliu. Po svätej omši nasledovala Eucharistická procesia ulicami mesta.

TK KBS vydala k správe FOTO

NITRA

Na Svätoplukovom námestí v Nitre sa 18. júna 2017 konala svätá omša z príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Za prítomnosti kňazov pôsobiacich v meste pod Zoborom a niekoľko tisíc veriacich jej predsedal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Súčasťou bohoslužby bola procesia s najsvätejšou Oltárnou sviatosťou cez Kupeckú ulicu ku kostolu svätého Michala, odkiaľ hlavný celebrant udelil prítomným i celému mestu eucharistické požehnanie.

Nitriansky biskup počas svätej omše v homílii hovoril o chlebe a o víne ako o pozemských daroch, ktoré majú svoju prirodzenú symboliku a ktoré si Pán Ježiš vybral ako dary, v ktorých sa ľuďom dáva on sám. „Aké úžasné je, že si zvolil chlieb a víno ako znak obety svojho života, lebo chlieb a víno, kalich a spoločenstvo vo Večeradle, predovšetkým však gestá delenia a lámania, už sami za seba hovoria o tom, čo tým chcel zdôrazniť“, povedal. Podčiarkol, že keďže sa na vzniku chleba podieľa mnoho ľudí, „rozpráva o spoločenstve, o tom, že my ľudia sme odkázaní jeden na druhého a to najkrajšie, čo možno s chlebom urobiť je, jesť ho spoločne, navzájom sa oň deliť. (…) Tak chlieb hovorí o dobrote Stvoriteľa, o lámaní , delení a rozdávaní a o spoločenstve, ale aj o základnom zákone života, že my ľudia sme odkázaní  jeden na druhého.“ Podľa slov Mons. Viliama Judáka, Ježiš bol „človekom ako chlieb. Po celý svoj život sa rozdával. Svoj čas, svoju silu, svoju lásku, a tým daroval život pre druhých. Na konci dáva svoj život. Jeho obeta na kríži daruje zmierenie, vytvára prechod cez nepreniknuteľný múr smrti, umožňuje nám prístup k večnému životu. Preto je Chlebom života“, vysvetlil biskup. Apeloval na prítomných, aby sa pre nich Eucharistia nestala zvykom, niečím samozrejmým, pretože je vždy veľkým darom. „Preto slávenie Eucharistie a prijímanie Tela a Krvi Pána Ježiša nás pojíma do tohto  priateľstva, do spojenectva proti smrti, ale aj proti zlu, proti nenávisti, proti násiliu, proti ničeniu, proti beznádeji. Robí z nás nových ľudí a keď prijímame Krista, akoby transplantoval svoje Srdce do nášho. To je veľká devíza (…) ktorú si chceme aj dnes uvedomiť, hoci sme hriešni a nestáli v dobrom. Chceme sa pokloniť Kristovi v Eucharistii, chceme ho prosiť o našu živú vieru, aby kráčal s nami v tomto našom pozemskom živote“, povedal hlavný celebrant na záver homílie.

Plné znenie homílie nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka je možné nájsť TU http://www.biskupstvo-nitra.sk/homilia-nitrianskeho-biskupa-na-sviatok-bozieho-tela/

Procesiu Božieho Tela sprevádzali modlitby a spevy zúčastnených, desiatky prvoprijímajúcich detí, skauti, vojaci a veriaci zo všetkých šiestich nitrianskych rímskokatolíckych farností (TK KBS informoval Miroslav Lyko).

TRNAVA

V trnavskej katedrále 18. júna celebroval trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch slávnostnú svätú omšu na oslavu sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Po svätej omši nasledovala tradičná procesia spojená s týmto sviatkom.

Na slávnosti boli prítomní diecézni a rehoľní kňazi, ako i zástupcovia zasvätených osôb a veriacich z Trnavy. „Od roku 1246 bol na podnet biskupa Lutyšskej diecézy zavedený sviatok Tela a Krvi Pána. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Urban IV. bulou «Transiturus de hoc mundo». Odvtedy vyznávame aj navonok, mimo múrov chrámov našu vieru v eucharistického Krista,“ voviedol veriacich do začiatkov slávenia sviatku «Božieho tela» vo svojej homílii arcibiskup Orosch. Po páde totalitného komunistického režimu aj obyvatelia kráľovského mesta Trnava vyznávajú takto navonok svoju vieru v živého Krista v Eucharistii.

Po slávnostnej svätej omši sa všetci prítomní zoradili pred katedrálnym chrámom, aby tak v procesii na oslavu živého Krista v Eucharistii prešli ulicami mesta. Trnavčania takto vyjadrili Ježišovi Kristovi vďaku, že je darom ich duše, podobne ako sv. Tomáš Akvinský pred svojou smrťou v modlitbe: «Teba som prijal, Bože, veď ty si najväčší dar mojej duše, si cieľom mojej púte». „Kiežby sa aj pre nás stal eucharistický Kristus naším každodenným pokrmom, cieľom nášho každodenného putovania a cieľom aj nášho života,“ dodal s nádejou arcibiskup Orosch na záver svojej homílie.

Putujúci Trnavčania sa postupne zastavili pri štyroch oltároch symbolizujúcich štyri svetové strany, aby tak Ježiš Kristus zahrnul svojím požehnaním celé starobylé biskupské mesto Trnava. Prvé zastavenie bolo už tradične pripravené hneď v katedrálnom chráme pri jednom z bočných oltárov. Potom sa Eucharistická procesia pohla z katedrály cez ulice Horné bašty, Štefánikova a pokračovala so zastaveniami pri jezuitskom Kostole Najsvätejšej Trojice, potom pri františkánskom Kostole sv. Jakuba a



nakoniec pri uršulínskom Kostole sv. Anny. Z tohto miesta sa vrátila cez ulicu Jána Hollého, okolo Arcibiskupského úradu, späť do katedrálneho chrámu.

V matke všetkých chrámov Trnavskej arcidiecézy veriaci spoločne zaspievali slávnostný spev Teba Bože chválime a prijali záverečné eucharistické požehnanie, ktoré im udelil trnavský arcibiskup Ján Orosch. Sviatostného Spasiteľa počas celej procesie sprevádzal ulicami mesta zvuk zvonov a za doprovodu dychovej hudby aj spev piesní, ktoré oslavujú Pánovu živú prítomnosť v Eucharistii. Nedeľné predpoludnie bolo jasným odkazom Trnavčanov o ich rozhodnutí každodenne nasledovať Krista a putovať za ním (TK KBS informoval Dušan Kolenčík).

KOŠICE

Oslava sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa v Košiciach začala v nedeľu 18. júna v Dóme svätej Alžbety svätou omšou a pokračovala celomestskou teoforickou procesiou. Tento sviatok pripadá vždy na štvrtok po Svätej Trojici, v tomto roku to bolo 15. júna, slávi sa však aj v nasledujúcu nedeľu, kedy sa vo viacerých mestách či obciach Slovenska konajú sväté omše na verejnom priestranstve spojené s procesiami veriacich.

Slávnosti predsedal košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober, ktorý aj vo svojej homílii pripomenul, že dnes ľudia radi dávajú najavo svoje presvedčenie a názory cez demonštráciu. Na ulici ukazujú svoje postoje. „Nehanbime sa preto a v modlitbe i spevom demonštrujme, ukazujme dôvod, prečo sa oplatí byť kresťanom. Nerobíme to arogantne a povýšenecky, ale s najhlbšou dôverou, pokoru a poslušnosťou voči jeho príkazu – ísť a ohlasovať!,” povedal arcibiskup Bober.

Samotná procesia  centrom Košíc mala svoje zastavenia pri Dominikánskom kostole, pri kostole Uršulínok, seminárnom kostole a pri kostole Premonštrátov. Záver procesie bol v Dóme svätej Alžbety.

Plné znenie homílie arcibiskupa Bernarda Bobera:

Milí bratia kňazi, diakoni, rehoľníci a rehoľnice, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Ľudia dnes radi dávajú najavo svoje presvedčenie a svoje názory cez jednoduchú demonštráciu. Latinské slovo demonstrare znamená ukazovať. Demonštranti idú von, na ulicu a tam ukazujú svoje postoje. Robia to kvôli tomu, aby bolo vidieť, že im záleží na nejakej veci, že sa za tú vec dokážu zjednotiť a kráčať spolu.

Aj my dnes chceme demonštrovať. Nie proti niekomu či niečomu, ale za niekoho. Čo je obsahom našej demonštrácie, presnejšie povedané, našej procesie? Stredobodom je kúsok chleba v monštrancii, v ktorom je prítomný živý a celý Ježiš Kristus, Boží Syn. Ukazujeme teda Ježiša ako stredobod a príčinu našej viery, ako zmysel nášho života.

Ježiš nám prisľúbil, že zostane s nami ako živý chlieb. V dnešnom evanjeliu sme čítali: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba! Kto bude jesť moje telo a piť moju krv, bude mať večný život! (Jn 6, 51-58).

Drahí bratia a sestry! Viete čo predchádzalo týmto Ježišovým výrokom? Bolo to zázračné rozmnoženie chleba. Začiatok šiestej kapitoly v Jánovom evanjeliu nám približuje celú udalosť. Za Ježišom prišiel veľký zástup, aby ho počúval. Ľudia išli za Ježišom, lebo chceli počuť jeho Slovo, chceli ho vidieť, chceli sa ho dotknúť a mnohí chceli byť

uzdravení. A keď vyhladli, Ježiš rozmnožil päť chlebov a dve ryby. Všetci sa nasýtili a prišli za Ježišom aj na druhý deň.

A vtedy im Ježiš povedal, aby sa nezháňali len za pozemským chlebom, lebo ten im nedá večný život. Práve vtedy im Ježiš ponúkol seba samého ako Boží chlieb večného života. Niektorí šomrali a pohoršovali sa nad jeho slovami. Niektorí odišli a viac s ním nechodili, pretože nemohli prijať jeho slová a vraveli: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo? (Jn 6, 53). Nechceli priať predstavu, že budú ako kanibali a že budú požívať ľudské mäso.

I dnes sa stretávame s podobnými názormi. I dnes sa neveriaci ľudia pohoršujú nad týmito slovami. No Ježiš svojich verných uistil, že to myslel vážne, a že im dá jesť svoje vlastné telo a piť svoju krv, keď pri poslednej večeri nad chlebom a vínom povedal: Toto je moje telo, toto je moja krv! Vezmite a jedzte, vezmite a pite! Myslel to naozaj vážne a dal im príkaz, aby išli a ohlasovali všetkým ľuďom, že Boh je láska a že dal svojho jediného Syna za život sveta. Keď Ježiš vystupoval do neba, na srdce im kládol a prikazoval: Choďte do celého sveta! Choďte k všetkým ľuďom a národom, choďte a učte čo som vás naučil! A my naozaj vychádzame, ale vždy s ním, s našim Majstrom, lebo práve v Eucharistii pod spôsobom chleba a vína je s nami, je prítomný po všetky dni až do skončenia sveta!

Vychádzať a ísť von až na okraj – to je nosný motív služby Svätého Otca Františka. Podľa neho máme opustiť pohodlie obývačiek a vyjsť k ľuďom, ktorí Krista ešte nepoznajú. Preto aj dnes vychádzame z istoty chrámu a kráčame ulicami nášho mesta. Hoci sa môže stať, že niektorí pozorovatelia budú vykrúcať ústa a kývať nad nami hlavou, predsa, našim poslaním je ukazovať Ježiša Krista svetu: v slove, v skutkoch, postojoch, hodnotách a hlavne v Eucharistii – v živom Božom chlebe, ktorý má v sebe všetku slasť.

Nehanbime sa preto a v modlitbe i spevom demonštrujme, ukazujme dôvod, prečo sa oplatí byť kresťanom. Nerobíme to arogantne a povýšenecky, ale s najhlbšou dôverou, pokoru a poslušnosťou voči jeho príkazu – ísť a ohlasovať!

Tajomstvo Ježišovej prítomnosti pod spôsobom chleba a vína nemožno naplno pochopiť a ani obsiahnuť našim ľudským rozumom. O to viac je tu miesto pre našu vieru, odovzdanosť a dôveru voči Ježišovi a jeho slovám, že nám dáva seba samého v chlebe i kalichu.

K hlbšej viere v Ježišovu prítomnosť v Eucharistii, nech nám napomáha Panna Mária, jeho Matka. Veď z nej si Ježiš vzal telo, ktoré nám ponúka ako najčistejší pokrm. Vo Fatime nás práve Panna Mária vyzývala k väčšej úcte voči Eucharistii, voči sviatosti jeho lásky. Vyzývala nás k pokániu a ľútosti nad našimi hriechmi, aby sme Ježiša prijímali vždy s čistým srdcom, aby sme nezabúdali na sviatosť zmierenia, na dobrú spoveď. Pokánie je vždy podmienka k účinnému prijímaniu Eucharistie. Lebo ak človek má na duši nevyznané a neodpustené hriechy, Kristovo telo a krv neprijíma na spasenie, ale na zatratenie.

Drahí bratia a sestry! Čo môžeme urobiť, aby bolo aj na nás samých viac vidieť, že máme s Ježišom niečo spoločné a že je základom nášho života? Neváhajme prijímať ho každý deň, živiť sa ním, osvojiť si jeho postoje, myšlienky a hodnoty, konať jeho skutky lásky a milosrdenstva. Toto je naša osobná demonštrácia, naša pokojná procesia, to je naša cesta, ktorá má cieľ a naplnenie jedine v Bohu. Amen. (TK KBS informoval Jaroslav Fabian).

BANSKÁ BYSTRICA

V nedeľu 18. júna slávili vo farskom Kostole nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici slávnosť najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Svätej omši predsedal banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Na omši boli okrem predstavených, bohoslovcov a sestričiek z Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, prítomní aj kňazi a veriaci z okolitých farností.

Biskup Chovanec v homílii hovoril o Eucharistii ako o najväčšom prejave Kristovej lásky voči nám. Odpovedať na túto Kristovu lásku môžeme iba láskou, a to vo viacerých rovinách. Tým, že nebudeme hrešiť a že Eucharistiu budeme prijímať s úctou a s náležitou prípravou pozostávajúcou z primeranej modlitby a eucharistického pôstu. Taktiež pripomenul, že procesia nie je demonštráciou akejsi parády, ale je to spôsob, akým dávam najavo, v čo verím.

Záver svätej omše patril eucharistickej procesii po Námestí SNP, kde boli pripravené štyri oltáriky pre Najsvätejšiu sviatosť. Procesia vyvrcholila pred Katedrálou sv. Františka Xaverského, kde otec biskup Chovanec udelil prítomným eucharistické požehnanie (TK KBS informoval Peter Výboh).

PALÁRIKOVO

Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Tradícia procesií sprevádza sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi odpradávna. Tak tomu bolo aj v nedeľu 18. júna 2017 v obci Palárikovo. Správca farnosti Cyril Lieskovský v monštrancii niesol Kristovo Telo ulicami našej obce. Spolu s veriacimi sa zastavil pri štyroch oltárikoch - symbolizujúcich štyri svetové strany. Pri vyzdobených oltárikoch sa konala bohoslužba slova, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu sypali na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievali piesne na oslavu Krista, a tak verejne vzdali vďaku Bohu (TK KBS informovala Alžbeta Kováčiková).

-

Sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Tradícia procesií sprevádza jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie Telo, odpradávna. Tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno, veriaci v procesii na čele s kňazom symbolicky oznamujú svetu nosením monštrancie s kúskom premeneného chleba ulicami dedín a miest. Postupne sa zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.

Zdroje: Arci(diecézy)

TK KBS vydala k správe FOTO

( TK KBS, dsl; ml ) 20170619019   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]