TK KBS

Dnes je nedeľa 17. 12. 2017   Meniny má Kornélia       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Pápež v Mjanmarsku a Bangladéži

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kandidáti diakonátu a kandidáti kňazstva prijali počas víkendu svoje svätenia
P:3, 19. 06. 2017 09:37, DOM



Bratislava 19. júna (TK KBS) Kandidáti diakonátu a kandidáti kňazstva prijali počas uplynulého víkendu v jednotlivých diecézach svoje svätenia. TK KBS pri tejto prináša ich prehľad.

BANSKOBYSTRICKÁ DIECÉZA

V Banskej Bystrici vysvätili dvoch novokňazov

Banskobystrická diecéza sa 17. júna rozrástla o dvoch novokňazov. Kňazskú vysviacku z rúk banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Mariana Chovanca prijali v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici. Na úvod slávnostnej svätej omše privítal biskup svätencov, ich rodiny a všetkých prítomných. V homílii hovoril o úlohe a podstate kňazstva, ktorá spočíva v spájaní. Použijúc obraz kalicha rozoberal základné vlastnosti kňaza. Kňaz je vzácna nádoba vybratá Bohom. Jeho hodnota, vzácnosť a trvácnosť vyplýva z Kristovho kňazstva. Tak, ako sa kalich vďaka širokej podstave neprevráti, aj kňaz, pokiaľ si bude pokorne uvedomovať, že kňazstvo dostal ako dar od Boha, nepadne, ale bude pevne stáť. Nakoniec, otvorenosť kalicha naširoko dohora pripomína, že kňaz má byť otvorený Bohu, aby mohol posväcovať iných.

Po homílii pokračovala slávnosť samotnými obradmi vysviacky. Počas nich otec biskup vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou vysvätil nových kňazov pre Banskobystrickú diecézu – Martina Mihála z farnosti Prievidza-Zapotôčky a Juraja Ondruša z farnosti Banská Bystrica-Fončorda. Na konci svätej omše poďakoval Juraj Ondruš v mene novokňazov otcovi biskupovi za udelenie sviatosti kňazstva. Slová vďaky adresoval aj rodičom za ich obetavosť a podporu a takisto všetkým, ktorí stáli pri nich na ceste povolania. Potom udelili novovysvätení kňazi svoje novokňazské požehnanie otcovi biskupovi a následne aj prítomným veriacim. Novokňazi budú pôsobiť v týchto farnostiach: Martin Mihál – Partizánske-mesto a Juraj Ondruš – Detva (TK KBS informoval TK KBS Peter Výboh)

Banskobystrická diecéza má šesť nových diakonov

Dňa 10. júna 2017 bolo vo farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici vysvätených šesť nových diakonov pre Banskobystrickú diecézu. Ich svätiteľom bol Mons. Marián Chovanec, banskobystrický diecézny biskup. V úvode svätej omše privítal biskup kandidátov diakonátu, ich rodiny a priateľov, ako aj všetkých prítomných.

Vo svojej homílii vychádzal z obrazu mince, ktorá ma dve strany: líce a rub. Podobne aj Kristov služobník – diakon musí mať dva rozmery: ohlasovanie a službu. Ten, kto naozaj ohlasuje, ten slúži a kto naozaj slúži, ten ohlasuje Krista. Ďalej sa zamýšľal nad tým, ako môže Cirkev v dnešnom svete, kde stav sluhu zanikol, ustanovovať niekoho za sluhu. Odpoveďou je, že keby to tak neustanovil Kristus, Cirkev by sa na to neodvážila. Mons. Marián Chovanec sa inšpiroval pápežom Františkom a kandidátom diakonátu hovoril o troch krokoch, ktoré sú potrebné na to, aby sa stali Pánovými služobníkmi. Prvý krok spočíva v slobode od seba samého. V druhom kroku treba byť slobodným od druhých, pretože Kristov služobník sa nemá riadiť podľa toho, čo sa ľuďom páči. Má im slúžiť, no nie podľa ich vôle, ale podľa vôle a poriadku Krista. Tretím krokom je každodenná dispozícia Bohu. Teda byť pripravený na to, že nás Boh prekvapí, čo nie je možné bez poníženej skromnosti. Nedá sa to však dosiahnuť, ak denne nestojíme pri oltári a chýba nám každodenná modlitba.

Po homílii nasledovala vysviacka kandidátov. Otec biskup vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou vysvätil šesť nových diakonov: Dominika Kučeru z Kováčovej, Lukáša Lišku z Banskej Štiavnice, Michala Martinku z Novej Bane, Jozefa Slavkovského z Banskej Bystrice-Sásová, Mariana Urama z Michalovej a Patrika Špánika zo Sebechlieb. Novovysvätení diakoni sa následne aktívne zapojili do slávenia svätej omše. Na záver Lukáš Liška v mene nových diakonov poďakoval všetkým, ktorí ich sprevádzali na ceste povolania. Takisto vyjadril úprimnú vďaku všetkým, ktorí sa akokoľvek zapojili do prípravy a priebehu slávnosti. Diakoni budú počas jedného roka pôsobiť v týchto farnostiach Banskobystrickej diecézy: Dominik Kučera – Zvolen-mesto, Lukáš Liška – Prievidza-mesto, Michal Martinka – Nová Baňa, Jozef Slavkovský – Banská Bystrica-mesto, Marian Uram – Prievidza-Zapôtočky, Patrik Špánik – Veľký Krtíš (TK KBS informoval Peter Výboh).

- -

NITRIANSKA DIECÉZA

Päť novokňazov pre Nitriansku diecézu

Nitrianska diecéza má päť novokňazov, čerstvých absolventov Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre. Druhý stupeň posvätného rádu (presbyterát) prijali 17. júna 2017 v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre z rúk diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka: Ján Kollárik, Peter Mišovič, Jozef Šrank, Ľuboš Utekal, Dalibor Vavro.

Po evanjeliu, predstavení ordinandov a pozitívnom vyjadrení o ich súcosti z úst rektora Kňazského seminára Mons. Pavla Zahatlana, predniesol hlavný celebrant Mons. Viliam Judák homíliu. Prítomným povedal, že „títo naši bratia a synovia boli povolaní do posvätného rádu presbyterátu. (…) Oni na to veľkodušne odpovedali svojim „áno“. Nitriansky biskup v ďalšej časti homílie ordinandom pripomenul, že povolanie, ktoré sa im dostalo nie je len ich záležitosťou. „Buďte preto vďační svojim rodičom, starým rodičom, príbuzným, kňazom, ktorí vám sprostredkovali dar viery, tým, ktorí vás formovali v seminári, či zasväcovali do jednotlivých disciplín, i Božiemu ľudu, ktorý sa za vás modlí a modlil – najmä chorí a starí, mnohým rehoľným spoločenstvám, mnohým známym, ale aj neznámym. Naozaj ide o nezaslúžený dar. Preto nech je starostlivosť o Boží ľud vašou prioritnou úlohou. Veď budete pokračovať v Kristovom posväcujúcom diele. Uvedomte si teda, čo robíte. Napodobňujte to, čo slávite. Aby ste účasťou na Pánovej smrti a zmŕtvychvstaní kráčali s ním v novosti života. Vo vedomí, že ste boli vybratí spomedzi ľudí a pre nich, pre ich dobro, aby ste sa zaoberali Božími hodnotami celým svojim životom. Vykonávajte Kristovo kňazské dielo v radosti a s úprimnou láskou, obetavo. Zameraní jedine na to, aby ste sa zapáčili Bohu a nie sebe alebo iným ľuďom“, dodal Mons. Viliam Judák. Podčiarkol, že ak človek opustí niečo kvôli Bohu, vyvolá to stonásobnú odmenu. „Boh je veľkorysý a my ho v tom neprekonáme“, povedal a doplnil: „Veď byť novozákonným kňazom znamená prísť k nemu, do jeho školy a učiť sa od jeho tichého a pokorného Srdca. Treba mať len odvahu. Každý deň. Ako Peter, keď napriek svojim zlyhaniam opäť vyplával na jazero a obdržal znamenie toho, čo prichádza formou zázračného rybolovu, v ktorom spoznal Ježišovu moc. Preto proste Pána, deň za dňom, znovu o veľkodušnosť, o odvahu, aby ste sa mu úplne odovzdávali. Chodievajte jeho cestami a žite v jeho prítomnosti. Tak budete aj v dobrých rukách a budete aj prinášať Boha tomuto svetu. Môže byť ešte niečo šľachetnejšie, niečo vyššie?“ Nitriansky biskup vyzval veriacich, aby sprevádzali novokňazov aj naďalej svojimi modlitbami a aby sa modlili aj za nové  duchovné povolania.

Plné znenie homílie nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka:

Iste ste niektorí počuli o udalosti zo života emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorá sa stala  počas druhej svetovej vojny. Sám si na ňu spomína: „Boli sme vlastne čerstvo narukovaní a podporučík sa pýtal každého z nás, aké by chcel mať zamestnanie. Ja som odpovedal, že by som chcel byť katolíckym kňazom, na čo zatrpknutý prívrženec režimu vykríkol: „V takom prípade, pane, sa musíte rozhliadnuť po čomsi inom! Kňazi v budúcnosti už nebudú potrební“. Sotva o niekoľko mesiacov sa táto Ríša ocitla v ruinách, zanechávajúc za sebou stopy krvi a sĺz, ktoré nás dodnes bolia. Až v prázdnote, ktorá vtedy vznikala, znovu sme pocítili, že ešte stále a stále potrebujeme kňazov. Potom zanikli aj režimy na Východe, ktoré tvrdili, že keď ich vlády budú trvať jedno pokolenie, náboženstvo automaticky zanikne, pretože sa ukáže zbytočné. Aj oni pominuli, a vnútorné i vonkajšie zničenia, ktoré po sebe zanechali, zrodili nové túžby po Bohu i ľuďoch, ktorí ho môžu hlásať.“  „Načo sú nám potrební kňazi?“ – pýta sa a sám si odpovedá:  „Jednoducho ich potrebujeme, lebo potrebujeme Boha.“

Potrebujem  ešte Boha? Teda potrebujeme ešte kňazov? Môžeme sa pýtať aj pri dnešnej slávnostnej príležitosti. Odpoveďou nám môže byť aj situácia, o ktorej hovorí štatistka  ktoré nedávno (2017) zverejnila Sväta Stolica: Katolíckych kňazov vo svete v uplynulom období ubudlo.  Prvýkrát od roku 2000 medziročne klesol počet kňazov – kým v roku 2014 ich vo svete pôsobilo 415 792, v roku 2015 ich bolo menej o viac ako tisícku (414 656). Nárast počtu kňazov v Afrike a Ázii tak nedokázal vyvážiť pokles v Európe, kde ich ubudlo oproti predošlému roku až o dva a pol tisíc. Najviac veriacich na jedného kňaza pripadá v Amerike – viac ako päťtisíc, pričom podľa odhadov sa toto číslo bude zväčšovať. O čosi lepšia situácia je na africkom kontinente. Naopak, situácia sa mierne zlepšila v Ázii (1 : 2 185). K zhoršeniu pomeru došlo v Európe, kde na kňaza pripadá 1 595 katolíkov. S touto štatistikou úzko súvisí počet nových kňazských povolaní, kde sa situácia taktiež zhoršuje. Kým v roku 2011 v kňazských seminároch študovalo viac ako 120-tisíc bohoslovcov, v roku 2015 ich bolo už len okolo 116-tisíc.

Vďaka Bohu! Na našom Slovensku sú vtýchto dňoch kňazské vysviacky (okolo 50 novokňazov),   aj  v našej diecéze  nám „Pán žatvy“ daroval piatich nových diecéznych kňazov, ktorí budú o chviľu vysvätení.

Títo naši bratia a synovia boli povolaní do posvätného rádu presbyterátu. Oni na to veľkodušne povedali svoje  ÁNO.  Vieme, že Pán Ježiš Kristus je jediný Najvyšší kňaz Nového zákona, a v ňom je zároveň celý svätý Boží ľud ustanovený za kňazský ľud.  Avšak  Pán Ježiš chce spomedzi všetkých svojich učeníkov vybrať osobitne niektorých, aby verejne v Cirkvi vykonávali v jeho mene kňazskú službu pre dobro všetkých ľudí a tak pokračovali v jeho osobnom poslaní učiteľa, kňaza a pastiera.

Bratia, zvlášť v tejto chvíli si všetci uvedomujeme, že  povolanie nie je len Vašou záležitosťou. Buďte, preto  vďační svojim rodičom, starým rodičom, príbuzným,  kňazom, ktorí Vám sprostredkovali  dar viery, na ktých ktorí Vás formovali, či uvádzali  do jednotlivých teologických disciplín,    i Božiemu ľudu, ktorí sa za Vás modlí. Najmä chorí a starí. Mnohé rehoľné spoločenstvá… Mnohí známi, ale aj neznámi.

Naozaj ide o nezaslúžený dar. Preto nech je starostlivosť o Boží ľud Vašou prioritnou úlohou. Takto budete pokračovať v Kristovom posväcujúcom diele. Uvedomte si teda, čo robíte. Napodobňujte to, čo slávite, aby ste účasťou na Pánovej smrti a zmŕtvychvstaní a kráčali s ním v novosti života.

Vo vedomí, že ste boli vybratí spomedzi ľudí pre ich dobro, aby ste sa zaoberali Božími hodnotami, vykonávajte Kristovo kňazské dielo v radosti a s úprimnou láskou, zameraní jedine na to, aby ste sa zapáčili Bohu a nie sebe samým.

Svätý Otec František pri kňazskej vysviacke na Nedeľu Dobrého Pastiera povedal novokňazom: „Buďte pastiermi, nie funkcionármi. Buďte sprostredkovateľmi, nie dodávateľmi“.

Mysliteľ,  lekár konvertita pôsobiaci značnú časť života tu v Nitre, dr. Pavol Strauss na adresu lekárov povedal: „My nemôžeme byť osem hodín lekármi a potom bežnými občanmi. Biely plášť nám zrástol s kožou. Nedá sa vlastne nikdy vyzliecť. Ba zamalgamoval sa s naším vnútrom. A pretože je biely odráža sa od neho každá škvrna“. 
Malo by to platiť menej o kňazoch?

Teológ 20. storočia Hans Urs von Balthasar, sa v tomto duchu zamýšľa: „Ak sa kňaz vydarí, je to vždy zázrak Božej milosti. Zázrak, ktorý hľadám, je kňaz, lepšie povedané  svätosť: svätosť človeka, ktorý sa stal maličkým, nepodstatným, ale pre ktorého je dôležitý už jedine Boh. Kto je on sám, už nie je také dôležité. Je ako kus chleba, z ktorého sa dá neustále odkrajovať. Spôsob, akým sa takýto kňaz dáva,  je podobný spôsobu, akým sa Boh dáva svojím slovom do chleba a vína…“

Drahí bratia, je to neľahká služba, preto sa  môžete sa s apoštolom  Petrom spýtať: „My sme opustili všetko, a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19, 27). Čakali by sme, že Pán Ježiš pokarhá tento nie celkom skrytý egoizmus. On však uzná, túto otázku za oprávnenú. Preto im dáva udivujúcu odpoveď, ktorú sme počuli v dnešnom evanjeliu. „Boh dáva už v tomto živote sto ku jednej“, hovorí sv. Terézia z Avily. Kedykoľvek niečo opustíme kvôli Bohu, vyvolá to stonásobnú odpoveď. Boh je veľkorysý a my ho v tom neprekonáme. Každý, kto to okúsil, môže to len potvrdiť. Uprostred všetkých protivenstiev, ktoré trvajú, že tomu kto prináša slovo viery, rastie veľká rodina bratov, sestier, otcov, matiek a detí.

Netreba zabúdať  na slová žalmu: „Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, v tvojich rukách je môj osud“ (Ž 16, 5).

Keď si uvedomíme, že v starozákonní Boží služobníci leviti, kňazský kmeň nedostal pozemkové vlastníctvo pri delení územia v Izreali, ale o nich platilo: „ich majetkom je Jahve“ (Dt 10, 9; Joz 13, 14). „Ja (Jahve), som tvoj podiel a majetok“ (Num 18, 20). Izraeliti žili zo zeme, ktorá im bola zverená. Zem bola ich existenčnou základňou a s vlastníctvom zeme bola človeku pridelená jeho budúcnosť, jeho zdroj živobytia. Len starozákonní kňazi nezískavali obživu z tejto zeme na vlastnej pôde, pretože ich jediným dedičstvom bol sám Boh.

Boh sa tak skutočne stáva dedičstvom, vlastníctvom – zemou vlastného života, na ktorej budujeme nielen časný ale aj večný domov. Veď byť novozákonným kňazom znamená prísť k nemu do jeho školy  a „učiť sa od neho byť  tichý  a pokorný“.

Treba mať len odvahu, ako Peter, ktorý napriek svojim zlyhaniam, ešte raz vyplával na jazero a obdŕžal znamenie toho, čo prichádza formou zázračného rybolovu, v ktorom spoznal Ježišovu moc. Preto, drahí bratia,  proste Pána, deň za dňom znovu o veľkodušnosť, aby ste sa mu  úplne odovzdali. Chodievajte jeho cestami a žite v jeho prítomnosti.  Tak budete v dobrých rukách.

A Vy, bratia a sestry,  sprevádzajte týchto našich budúcich novokňazov naďalej svojimi modlitbami a modlite sa často aj za  nové duchovné povolania, aby bol dostatok svätých kňazov, potrebujeme ich, pretože potrebujeme Boha.                                                                                                       

Amen.  

-


Po predpísaných obradoch vysviacky novokňazi prvýkrát slávili eucharistickú slávnosť ako koncelebranti. Okolo svojho biskupa. V závere bohoslužby mu spoločne udelili novokňazské požehnanie. Po primíciách v rodných farnostiach novokňazi nastúpia od 1. júla do určených služieb v diecéze (TK KBS informoval Miroslav Lyko).

-

Biskup Viliam Judák novým diakonom: Aby ste boli rozsievačmi i zrnom, ktoré prináša mnohonásobnú úrodu pre dobro iných

Päť bohoslovcov z Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre prijalo 16. júna 2017 z rúk nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka diakonskú vysviacku. Svätá omša spojená s vysviackou sa konala v Katedrále – Bazilike svätého Emeráma v Nitre.

Hlavný celebrant sa v homílii prihovoril predovšetkým kandidátom diakonátu. Zdôraznil, že sa radikálne rozhodli v nasmerovaní svojho života. V súvislosti s prečítaným Podobenstvom o rozsievačovi im povedal, že “všetky skutočne plodné veci začínajú v tomto svete ako malé a často skryté”. Hodnoty ako pravda, spravodlivosť, láska, odpúšťanie, sú v tomto svete v skutočnosti malé, pošliapané, zaznávané, vysmievané, ale “svet by bez nich neobstál”, dodal Mons. Viliam Judák. Novým diakonom pripomenul, že sa dali k dispozícii aj ako rozsievači a hlásatelia Božieho slova. “I napriek tomu, čo sa deje vo svete nám toto podobenstvo hovorí: Upokojte sa. Božie zrno rastie aj napriek burine a kamenistej zemi. Jeho slovo zreje aj dnes. Ani dnes nie je nadarmo, že sú ľudia ako vy, ktorí sa odvážia prijať službu kvôli iným, postaviť sa proti záplave sebectva, žiadostivosti, neviazanosti a stavať hrádzu týmto nedokonalostiam dnešného sveta. (…) V tejto našej dobe sme svedkami útokom na vieru, na Cirkev. Toto podobenstvo nás učí, aby sme uprostred týchto protivenstiev poznávali Božiu blízkosť a boli plní radosti a istoty, že napriek tomu rastie vo svete Božia sejba”, podčiarkol nitriansky biskup. V závere vyslovil želanie, aby boli “ochotní nasledovať Krista a sami boli rozsievačmi i zrnom, ktoré prináša mnohonásobnú úrodu pre dobro iných”.

Plné znenie homílie nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka:

V živote každého človeka, ktorý chce prežiť svoj život zodpovedne, sú chvíle, v ktorých dáva svojmu životu určité smerovanie. Aj Vy ste milí kandidáti diakonátu v takejto situácii. Dnes sa radikálne rozhodnete o svojom smerovaní. Možno sa trocha s obavou dívate do budúcnosti, keď vidíte okolo seba svet, ktorý je neprajný k hodnotám, ku ktorým sa ako kresťania a budúci služobníci Cirkvi hlásite.

V podobnej situácii boli aj Ježišovi apoštoli, ktorí síce veľkodušne odpovedali na Ježišovo povolanie, ale pýtali sa čo bude ďalej, čo bude z diela, ktoré sa vyčerpalo v slovách a azda v jednotlivých zázrakoch, ktorými boli svedkami.   Ako má nastať spása Izreala, keď aj napriek Ježišovmu pôsobeniu videli, že niektorí ho, aj keď boli nadšení, opúšťajú a odmietajú?

V tejto situácii Ježiš poukazuje na rozsievača (porov. Lk 8, 4-15) z ktorého práce pochádza chlieb, z ktorého ľudia žijú. Avšak aj jeho konanie vyzerá ako beznádejný podnik. Príliš mnoho nebezpečia stojí v raste sejby: zlá a kamenistá pôda, burina, nepriazeň počasia, to všetko hovorí o možnom neúspechu. O toľko viac, pri tomto podobenstve,  si musíme uvedomiť, že roľník v Izraeli musel veľmi dbať, aby sa jeho pole bez  nedostatku vlahy, neobrátilo na púšť. Preto jeho práca bola veľmi namáhavá a často bez výsledku.

Pán Ježiš týmto podobenstvom chcel poukázať na to, že všetky skutočne plodné veci začínajú v tomto svete ako malé a skryté. A Boh sa pri svojom diele vo svete tejto stratégii  prispôsobil. On vystupuje v tomto svete aj v podobe biedy a bez moci a Božie hodnoty ako pravda, spravodlivosť, láska… sú v tomto svete v skutočnosti malé, pošliapavané… napriek tomu ľudia po nich túžia a bez nich by svet neobstál, keby neexistovali. V skutočnosti, keď sa pozrieme do dejín ľudstva, dávajú Ježišovi za pravdu. Veľké ríše tej doby pominuli, paláce a stavby sú pokryté púšťou, slávni a významní jeho doby sú zabudnutí, prípadne len kde – tu spomínajú v historických knihách. Ale to čo sa stalo v nevýznamnom kúte Galileje, čo Ježiš začal s malou skupinkou bezvýznamných rybárov zostalo, a je dnes prítomné. Jeho dielo nezaniklo. Ohlasuje sa vo všetkých miestach zeme.

Aj Vy, milí ordinandi ste sa dali k dispozícii aj ako rozsievači slova. Veď aj keď boli  diakoni v prvokresťanských časoch boli určení  predovšetkým na službu  charity, predsa boli aj  hlásatelia Božieho slová. Je zaujímavé, že v celom Svätom písme je najdlhšou  kázňou je  práve obranná reč  diakona Štefana (Sk 7).

A tak Ježišovo podobenstvo ako slovo povzbudenia, nádeje a radosti, zaznieva do tejto našej chvíle. A napriek tomu čo sa deje vo svete nám toto podobenstvo hovorí: Upokojte sa. Božia žatva rastie. A keď je aj veľa tých, ktorí utekajú pred ťažkosťami tohto sveta, jeho slovo zrie aj dnes. Ani dnes nie je nadarmo, že sú ľudia, ktorí sa odvážia prijať službu  kvôli iným,  postaviť proti záplave sebectva, žiadostivosti, neviazanosti, a stavať hrádzu týmto nedokonalostiam aj dnešného sveta.

Evanjeliový obraz rozsievača, je reálnym  obrazom Božieho služobníka, ktorému ukazuje biedu a slávu jeho služby. Je to zároveň pre nás všetkých slovo povzbudenia, lebo v tejto našej dobe sme svedkami útokov na vieru, na Cirkev. Učí nás, aby sme uprostred týchto protivenstiev poznávali Božiu blízkosť a boli plní radosti a istoty, že napriek tomu, že skrze našu chatrnú vieru a modlitbu, rastie vo svete Božia sejba, a že to čo je skryté je silnejšie, než to ukričané a veľké.  A Boh Vás pozýva k tomuto tichému rastu, ako svojich spolupracovníkov.

Ak chceme pochopiť toto podobenstvo z Lukášovho evanjelia hlbšie,  pomôžme si Ježišovým výrokom, ktorý v inej súvislosti je zaznačený u sv. Jána: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, zostane samo; ak však odumrie, prinesie hojnú úrodu“ (Jn 12, 24). Kristus je sám to pšeničné zrno, ktoré jeho Otec vložil do ornice tohto sveta.
Je sám to večné slovo večnej lásky, ktoré Boh rozsieva na zemi. On je to pšeničné zrno, ktoré muselo zomrieť, aby dozrelo a vydalo plod. Môže byť iná budúcnosť jeho služobníka? Preto s touto službou je spojená aj obeta a obetavosť. Niektoré z týchto záväzkov prijmite aj dnes na seba, drahí bratia. Nie však preto, aby Vás Cirkev niečím zaťažila, ale aby ste boli slobodní a ochotní nasledovať Krista a sami boli rozsievačmi i zrnom, ktoré prináša mnohonásobnú úrodu pre dobro iných.

Gerhard Ludvik Müller,  terajší  prefekt Kongregácie pre náuku viery, pri jednej príležitosti  (1993) v Mníchovskom seminári sa prihovoril seminaristom  životnou udalosťou: „Jeden môj  priateľ zo školských čias študoval po maturite fyziku. Po dosiahnutí diplomu začal s doktorskou prácou. K tomu musel urobiť rozličné experimenty. A tu sa to stalo. Aparatúra explodovala, úlomok skla mu zničil ľavé oko a ani pravým dobre nevidel. Mal síce nádej, že toto oko znova získa zrak, ale istotu nemal.

Niekoľko týždňov pred touto udalosťou sa zasnúbil. Zrútená budúca nevesta okamžite bežala na kliniku, aby svojho snúbenca navštívila. Povedal jej, že nevie, či niekedy vôbec bude vidieť a vraj nemôže od nej žiadať, aby sa vydala za slepca a nemusí sa preto ďalej pridŕžať snúbeneckého sľubu a dáva jej voľnosť.  Ako reagovala nevesta? Vysvetlila mu, že napriek tomu mu zostane verná, vydá sa zaňho a bude sa oňho starať aj keby mal navždy zostať slepý.  Veď teraz potrebuje od nej naozaj pomoc a podporu. Vďaka Bohu  sa pravé oko zahojilo a muž mohol vykonávať naďalej svoje povolanie. Odvtedy pár žije spolu temer 40 šťastných rokov“.

Prečo vám to všetko rozprávam? Vy sa nepripravujete na manželstvo, ale na  život  bez manželstva pre Krista a pre nebeské kráľovstvo. Aj k tomu potrebujete rozhodnutie, ktoré bude určovať celý Váš život a dá mu podobu. Na konaní tejto snúbenice môžeme vidieť, v akej oblasti musí padnúť Vaše rozhodnutie pre službu  Bohu a druhým a s ním spojenú životnú podobu nemanželského života: nie v oblasti zvažovania dôvodov pre a proti, ale v oblasti milujúcej oddanosti, v ktorej prestáva akékoľvek počítanie a porovnávanie.

Iste obaja spomínaní mladí ľudia, museli najskôr prekonať fázu, v ktorej museli zvážiť dôvody pre a proti. Táto fáza však potom vyústila do novej, v ktorej prestalo zvažovanie dôvodov a obaja vedeli zo svojho vnútra, že patria k sebe.

Tak je to aj s Vami na vašej ceste ku kňazstvu. Najskôr premýšľate o tom, čo hovorí v prospech tejto cesty a ktoré úvahy sú proti.  To je  tá fáza zvažovania dôvodov pre a proti.

Každý z Vás ste sa však presvedčili: Ježiš ma volá. On si ma vyvolil, aby som ho nasledoval v živote mimo manželstva a ako diakon a raz ako kňaz slúžil ľuďom. On sám kráča po tejto ceste so mnou, aby som mohol splniť to, čo odo mňa očakáva  a čo  mu sľubujem.

Odteraz doslovne s ním budete  žiť. Bývať u neho. K tomu Vám bude napomáhať aj modlitba Cirkvi – Liturgia hodín, pre ktorú sa dnes zaväzujete. Samozrejme aj iné formy duchovného život, ktoré sú Vám známe. Tým sa dostávate k nemu  bližšie a čoraz hlbšie  a budete s NÍM  jedno.

Na Pána je spoľahnutie. On pôjde s Vami celým Vaším životom, takže nikdy nebudete sami. On dá rast Vašej sejbe, ktorú konáte v jeho mene. Dôverujte mu! Potom Vaše životné smerovanie bude zmysluplné, obohacujúce  Vás  aj iných   a perspektívne smerujúce  do večnosti.    Amen.    

-

Po homílii nasledoval samotný obrad vysviacky, ktorý pozostával z vkladania rúk a z konsekračnej modlitby. Ešte predtým ordinandi prijali záväzok poslušnosti svojmu biskupovi, celibátu a každodennej modlitby liturgie hodín (TK KBS informoval Miroslav Lyko).

- -

ŽILINSKÁ DIECÉZA

V Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline-Vlčinciach sa v sobotu 17. júna 2017 konala vysviacka. Druhý stupeň posvätného rádu (presbyterát) prijali Ivan Belko, Juraj Hvolka, Michal Mesjar, Štefan Richtárik a Michal Tichý.

- -

PREŠOVSKÁ ARCHIEPARCHIA


Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak vysvätil v Ľutine siedmich novokňazov

Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ vysvätil v nedeľu 18. júna v Bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky na pútnickom mieste v Ľutine siedmich novokňazov pre Prešovskú archieparchiu. Sviatosť kňazstva prijali Ján Murgaš, Vladimír Noga, Tomáš Pecuch, Dominik Petrík, Maroš Sejka, Martin Tkáč a Pavol Vasiľ.

Arcibiskup Ján v homílii, vychádzajúc z evanjelia o povolaní apoštolov Petra a Ondreja, Jakuba a Jána, povedal: „Ježišove slová mali silu hromu, lebo tvrdí chlapi, rybári, boli nimi oslovení. Boli nimi dotknutí skrz naskrz, všetko zanechali a išli za Ježišom. Povolal ich, aby boli rybármi ľudí, teda aby zachraňovali nesmrteľné ľudské duše. Akú dôveru do nich vložil Ježiš Kristus! Aj vám, drahí svätenci, o chvíľu novokňazi, Ježiš Kristus cez Cirkev a cezo mňa prejavuje takú istú dôveru a dnes z vás urobí apoštolov, urobí z vás rybárov ľudí. Na túto udalosť už nesmieme nikdy zabudnúť. Nás nepovolal tento svet, nás povolal Ježiš Kristus, Boží Syn. A preto verne kráčajme za ním. Každý kňaz je tu nie z ľudskej, ale z Božej iniciatívy, aby tento svet poľudšťoval a viedol ľudí do neba. Prečo nás povolal? To možno nepochopíme do smrti. Ale to podstatné vieme – povolal nás z lásky. Lebo všetkých miluje, nielen tých, ktorí v neho veria, ale aj tých, ktorí v neho neveria. Mnohí nerozumejú poslaniu kňaza, ale akí sme my šťastní, že rozumieme kňazskému poslaniu v dnešnom svete, v Cirkvi. Dostali sme prijatím Kristovho kňazstva nezmazateľný znak, charakter, ktorý už nikto nikdy nezmyje.“ Ďalej vladyka povedal, že kňaz je posol a tak je podobný sv. Jánovi Krstiteľovi. Preto pozval všetkých, aby boli vnímaví na slová kňaza. „Nech sa nás hlboko dotkne táto udalosť kňazskej vysviacky, tento okamih Ježišovej lásky. Nech poznačí nielen náš rozum, ale aj srdce. Na túto udalosť už nesmieme nikdy zabudnúť. Aby rodičia hovorili o tejto udalosti svojim deťom, aby aj z ich synov sa niektorý mohol stať kňazom. Aj keď má kňaz aj veľa trampot, kňazstvo je najradostnejšia, najkrajšia, najpotrebnejšia služba.“ Všetkých v bazilike vladyka pozval modliť sa za novokňazov, aby zachránili veľa nesmrteľných duší.

Kňazská vysviacka má v liturgii svoje miesto po Veľkom vchode, teda po liturgii katechumenov (liturgii Božieho slova) a pred liturgiou veriacich (liturgiou Eucharistie). Potom, ako svätiteľ, otec arcibiskup a metropolita, zablahoželal vysväteným novokňazom, spolu s ním a so spolubratmi kňazmi pri oltári pokračovali v slávení svätej liturgie prvýkrát už v kňazskej službe. Na konci archijerejskej svätej liturgie v mene siedmich novokňazov Bohu, otcovi arcibiskupovi Jánovi Babjakovi a koncelebrujúcemu emeritnému biskupovi Jánovi Eugenovi Kočišovi poďakoval novokňaz Pavol Vasiľ. Potom spoločne udelili novokňazské požehnanie všetkým prítomným.

Do pastorácie ako kapláni v rôznych farnostiach Prešovskej archieparchie, a jeden z novokňazov do pastorácie stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže, nastúpia od 15. júla 2017. Najbližšie soboty a nedele budú v chrámoch vo svojich bydliskách sláviť primičné sväté liturgie (TK KBS informoval Ľubomír Petrík)

TK KBS vydala k správe FOTO

- -

SPIŠSKÁ DIECÉZA

V piatok 16.6.2017 Spišská diecéza dostala štyroch nových diakonov - Jozefa Gorčáka z Lokce, Martina Kováča z Istebného, Františka Ondreka z Beňadova a Blažeja Rašku zo Zemianskej Dediny.  Diakonov vysvätil emeritný pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich.  „Milí ordinandi, (...) z vášho rozhodnutia sa teší Kristova Cirkev, teší sa veriaci Boží ľud, tešia sa Boží anjeli. Svoju slobodu ste premenili na povinnosť. Nebojte sa tejto povinnosti. Ak sa vy budete  snažiť, Pán Boh vás bude sprevádzať, posilňovať i ochraňovať,” povedal počas homílie biskup Imrich.

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť TU

V sobotu 17.6.2017 vysvätil spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka osem novokňazov - Vladimíra Baču z Krásnej Lúky, Štefana Bocka z Ružomberka, Mária Brezňana z Liptovských Sliačov, Jána Bušovského zo Spišskej Belej, Bystríka Duboveckého z Liptovských Sliačov, Filipa Orlovského zo Starej Ľubovne, Dávida Sklarčíka z Vavrečky a Tomáša Tomuska zo Starej Ľubovne. „Milí synovia, Vladimír, Štefan, Mário, Ján, Bystrík, Filip, Dávid, Tomáš dávajte na seba pozor, jeden na druhého, ako dobrí spolužiaci a bratia. Motivujte sa k dobrote srdca a horlivému kňazskému životu. S úctou a bázňou slávte Eucharistiu. Zamilujte si vysluhovanie sviatosti zmierenia. Modlitba nech je vašou silou. Vzývajte Božiu Matku Pannu Máriu. Fatimská Madona je dnes svedkom vašich sľubov a záväzkov. Doprajte si každý deň ruženec, konajte skutky pokánia za seba i za svojich veriacich a vo chvíľach pokušenia hľadajte útočisko v jej Nepoškvrnenom srdci,” uviedol v homílii biskup Sečka.

PLNÉ ZNENIE homílie je možné nájsť TU

- -

SPOLOČNOSŤ BOŽIEHO SLOVA

Kňazská vysviacka v Nitre na Kalvárii

V sobotu 17. júna 2017 v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii počas svätej omše otec biskup František Rábek, ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, vysvätil dvoch novokňazov – misionárov. Diakoni Gorazd Kohút SVD a Michal Vrták SVD prijali kňazskú vysviacku po ukončení štúdií na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity.

V homílii otec biskup spomenul i svoju kňazskú vysviacku, ktorú prijal z rúk kardinála Trochtu v čase, kedy v Československu vládla nesloboda. A kardinál Trochta znázornil túto neslobodu tŕňovými korunami vo svojom erbe (jedna znázorňovala neslobodu v období komunizmu, druhá v období nacizmu).

V príhovore uvažoval nad tým, že bolo by možno nezmyselné rozmýšľať nad tým, koľko ťažkostí a krížov príde do života. Bolo by nezmyselné uvažovať nad tým, ako sa Kristovi prispôsobíme v nesení kríža. Ale nezmyselným nie je to, ako máme Krista nasledovať a ako sa mu pripodobníme. Uvažujúc o Kristovi, ktorý sám hovorí, že je dobrým pastierom, ponúkol preklad, ktorý znie – ja som „krásny pastier“ – teda pastier, ktorý je krásny, ale nie vonkajškom. Kristus sa stal krásnym pastierom tak, že realizoval svoju lásku k nám navonok i v smrti na kríži. Povzbudil kandidátov kňazstva k tomu, aby sa sami stávali tými, ktorí budú krásnymi svojimi skutkami, čo bude znakom toho, že oni sami skutočne spoznali Dobrého pastiera.

Viacerými biblickými obrazmi o dobrom pastierovi otec biskup František povzbudzoval novokňazov k horlivosti a starostlivosti o svoje povolanie, ale i o veriaci ľud, ktorý im ako misionárom bude zverený.

V závere svätiaci biskup vyzdvihol pútnické miesto – Nitru – Kalváriu a Kostol Nanebovzatia Panny Márie – Matky Božej, kde sa konala kňazská vysviacka.
Na zamyslenie ponúkol obraz Matky Božej, ktorú zomierajúci Ježiš na kríži poveril, aby bola matkou všetkých. Povzbudil Gorazda a Michala, aby mali o to väčšiu dôveru v to, že Kristus ich na ich ceste nikdy neopustí, práve naopak, bude ich posilňovať a aj oni sami sú spolu s apoštolom Jánom vložení do rúk Matky Božej.

Gorazd Kohút sa narodil v roku 1989 v Nitre. Do Spoločnosti Božieho Slova vstúpil v roku 2009. Prvé rehoľné sľuby zložil v roku 2010 a doživotné v roku 2016. Jeho misijným určením je Provincia Taliansko.

Michal Vrták sa narodil v roku 1984 v Handlovej. Do Spoločnosti Božieho Slova vstúpil v roku 2008. Prvé rehoľné sľuby zložil v roku 2009 a doživotné v roku 2015. Jeho misijným určením je Provincia Mexiko – Kuba.

Tretí z diakonov, Robin Joseph, príjme kňazskú vysviacku v rodnej Indii v závere augusta (TK KBS informoval P. Tomáš Gerboc SVD).

- -

Zdroj: Diecézy Slovenska / Spoločnosť Božieho Slova



( TK KBS, dsl; ml ) 20170619018   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 727 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2017