Vatikán 19. júna (RV) Živení Kristovým Telom sa sami čoraz viac a konkrétnejšie stávame týmto Mystickým telom Krista. Pápež František to povedal v nedeľnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána vo Vatikáne. Z okna svojej pracovne sa venoval významu sviatku Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Okrem iného veriacich vyzval aj k modlitbe za Portugalsko, ktoré zasiahol tragický lesný požiar. Osobitne pripomenul aj blížiaci sa Svetový deň utečencov (20. júna). -
Plné znenie poludňajšej katechézy Svätého Otca Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnú nedeľu sa v Taliansku a aj iných krajinách slávi slávnosť Kristovho Tela a Krvi; často sa používa aj latinský názov Corpus Domini alebo Corpus Christi. Každú nedeľu sa cirkevné spoločenstvo sústreďuje okolo Eucharistie, sviatosti ustanovenej Ježišom počas Poslednej večere. A predsa každý rok radostne slávime slávnosť venovanú tomuto ústrednému tajomstvu viery, aby sme tak v plnosti vyjadrili našu poklonu Kristovi, ktorý sa dáva ako pokrm a nápoj spásy.
Dnešné evanjeliové čítanie, vzaté z Evanjelia podľa Jána, je časťou reči o „chlebe života“ (porov. 6,51-58). Ježiš prehlasuje: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. [...] A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (v. 51). Ježiš chce povedať, že Otec ho poslal na svet ako pokrm večného života, a preto obetuje samého seba, svoje telo. Ježiš skutočne na kríži daroval svoje telo a vylial svoju krv. Ukrižovaný Syn človeka je pravým veľkonočným Baránkom, ktorý vyvádza [človeka] z otroctva hriechu a podopiera [ho] na ceste do zasľúbenej zeme. Eucharistia je sviatosťou jeho Tela, daného pre život sveta; ten, kto sa živí týmto pokrmom, zostáva v Ježišovi a žije pre neho. Prijať (dosl. „asimilovať“) Ježiša značí byť v ňom, stať sa synmi v Synovi.
V Eucharistii sa Ježiš, tak ako v prípade emauzských učeníkov, stavia po našom boku ako pútnikov v dejinách, aby v nás živil vieru, nádej a lásku; aby nás utešoval v skúškach; posilňoval v úsilí o spravodlivosť a pokoj. Táto solidárna prítomnosť Božieho Syna sa nachádza všade: v meste i na vidieku, na severe i na juhu sveta, v krajinách s kresťanskou tradíciou i v tých, kde prebieha prvotná evanjelizácia. V Eucharistii Boží Syn ponúka samého seba ako duchovnú posilu, aby nám pomohol uviesť do praxe svoje prikázanie – milovať sa navzájom tak ako nás on miloval –, vytvárajúc tak spoločenstvá prijímajúce a otvorené voči potrebám všetkých, obzvlášť tých najviac zraniteľných, osôb chudobných a núdznych.
Sýtiť sa Ježišom v Eucharistii znamená tiež s dôverou sa odovzdať do jeho rúk a nechať sa ním viesť. Znamená to prijať Ježiša na miesto vlastného „ja“. Týmto spôsobom v nás nezištná láska prijatá od Ježiša vo svätom (eucharistickom) prijímaní účinkovaním Ducha Svätého živí lásku k Bohu a k bratom i sestrám, ktorých stretávame pri našom každodennom putovaní. Živení Kristovým Telom sa sami čoraz viac a konkrétnejšie stávame týmto Mystickým telom Krista. Pripomína nám to apoštol Pavol: „Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10,16-17).
Panna Mária, ktorá bola stále spojená s Ježišom, Chlebom života, nech nám pomáha znovu objaviť krásu Eucharistie, živiť sa ňou vo viere, aby sme žili v spoločenstve s Bohom a bratmi.
-
Po modlitbe a apoštolskom požehnaní pokračoval pozvaním k pozornosti voči utečencom.
„Napozajtra si pripomenieme Svetový deň utečencov, vyhlásený Organizáciou spojených národov. Témou tohto roku bude „Spolu s utečencami. Dnes, viac ako inokedy, musíme stáť na strane utečencov“. Pozornosť sa konkrétne sústredí na ženy, mužov a deti na úteku pred konfliktami, násilím a prenasledovaním. Spomeňme si v našej modlitbe na všetkých tých, čo prišli o život na mori alebo počas úmorného cestovania po súši. Ich príbehy bolesti a nádeje sa môžu stať príležitosťou na bratské stretnutie a pravé vzájomné spoznanie sa. Osobné stretnutie s utečencami totiž rozháňa strach a skresľujúce ideológie a stáva sa činiteľom rastu v ľudskosti, schopnej dať priestor postojom otvorenosti a stavaniu mosty,” povedal Svätý Otec František.
Pápež František vyjadril aj svoju podporu Portugalsku zasiahnutému živelnou katastrofou. Po lesnom požiari je už vyše 60 obetí:
„Chcem vyjadriť svoju blízkosť drahému ľudu Portugalska v súvislosti s ničivým požiarom, ktorý zachvátil lesy okolo Pedrógão Grande a má za následok početné obete a zranených.“
Po týchto slovách Svätý Otec vyzval veriacich na Námestí sv. Petra k minútke tichej modlitby.
Medzi prítomnými pápež František osobitne pozdravil delegáciu so zastúpením Stredoafrickej republiky a OSN, ktorá je v Ríme na pozvanie Komunity sv. Egídia. Pri tejto príležitosti pripomenul svoju návštevu v africkej krajine v novembri 2015 a vyslovil prianie, aby sa v nej naplno rozbehol a posilnil mierový proces ako nevyhnutná podmienka rozvoja. Pápež František pozval rímskych veriacich k účasti na eucharistickej slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorej predsedal večer pred Lateránskou bazilikou. Chorých, väzňov a klauzúrne komunity pozval k duchovnej účasti prostredníctvom rozhlasu a televízie.
Na záver Svätý Otec pozval osobitne kňazov k duchovnému sprevádzaniu na jeho blížiacej sa ceste, ktorú podnikne 20. júna do oblasti Lombardie a Toskánska:
„Na budúci utorok sa vyberiem na púť do Bozzola a Barbiany, aby som vzdal úctu don Primovi Mazzolarimu a don Lorenzovi Milanimu, dvom kňazom, ktorí nám ponúkajú odkaz, ktorý dnes veľmi potrebujeme.“
V ten istý deň podnikne Svätý Otec František púť do Bozzola a Barbiany na severe Talianska k hrobom významných kňazských osobností 20. storočia: Prima Mazzolariho a Lorenza Milaniho.
Preložila: Slovenská redakcia VR
