Vatikán 9. júna (RV) Vo chvíľach ťažkých, smutných a bolestivých, aj vtedy, keď nás urážajú, máme vedome kráčať cestou modlitby, trpezlivosti a dôvery v Boha, bez toho, aby sme podľahli zúfalstva a klamu ničoty. To je v skratke obsah dnešnej rannej homílie Svätého Otca v Dome sv. Marty.Pápež František vychádzal z prvého čítania z Knihy Tobiáš (11,5-17) a porovnával životný príbeh Tobiho a jeho nevesty Sáry. Tobiášov otec Tobi oslepol, Tobiášova manželka Sára bola v minulosti obviňovaná, že zapríčinila smrť niekoľkých mužov. V tomto čítaní je vidieť, vysvetlil Svätý Otec, ako Pán udržiava „životy ľudí, aj ten náš“, ako je prítomný v ľudských príbehoch.
Tobi a rovnako aj Sára zažili ťažké i pekné chvíle, tak ako to v živote býva, skonštatoval Svätý Otec a pokračoval: Tobi bol „prenasledovaný“, „vysmievali sa mu“, „útočila na neho“ aj vlastná manželka, hoci nebola nejakou zlou ženou – poznamenal pápež –, pretože „pracovala a starala sa o domácnosť, keďže on bol slepý“. A aj Sára si vystála urážky, veľa si vytrpela.
Pápež František upozornil na skutočnosť, že obaja sa vo chvíľach, „keď bolo všetko čierne“, stretli s myšlienkou: „lepšie by bolo zomrieť“. Ďalej načrtol, ako má v takých chvíľach človek reagovať:
„Všetci sme prežili drsné, ťažké chvíle, nie až v takej sile ako oni, ale vieme, čo človek cíti v tmavých momentoch, vo chvíľach bolestí, v ťažkých chvíľach, poznáme to. Nuž ona, Sára, uvažuje: ‚Ak sa obesím, spôsobím bolesť mojim rodičom’, a tak sa spamätá a modlí sa. A Tobi si hovorí: ‚Veď toto je môj život, idem ďalej’ a modlí sa znova a znova. Toto je postoj, ktorý nás zachráni v ťažkých chvíľach: modlitba. Trpezlivosť, pretože obaja sú trpezliví vo svojej bolesti. A nádej, že Boh nás vypočuje a dá nám prekonať tieto ťažké chvíle. Vo chvíľach smútku, malého alebo veľkého, v tmavých chvíľach: modlitba, trpezlivosť a nádej. Nezabudnite na to.“
V príbehoch Tobiho ako aj Sáry sú potom i pekné momenty. Pápež však upozornil, že tu nejde o nejaký „happy end“ v zmysle romantického príbehu:
„Po tejto skúške Pán stojí blízko pri nich a zachraňuje ich. Ale tu ide o skutočne krásne momenty, nie o také, kde je krása vyumelkovaná, kde je všetko hrané, ako ohňostroj, no bez krásy duše. A čo v týchto pekných chvíľach každý z nich robí? Ďakujú Bohu, rozširujú si srdce v modlitbe vďaky.“
Svätý Otec ďalej v homílii povzbudil položiť si otázku, či v rôznych okamihoch nášho života sme schopní rozlíšiť, čo sa v našej duši deje. Či chápeme, že ťažké chvíle predstavujú „kríž“ a že je nevyhnutné „modliť sa, byť trpezliví a mať aspoň trochu nádeje“. Je potrebné vyhnúť sa upadnutiu „do ničoty“ pretože „vždy je tu Pán“, je pri nás a môžeme sa na neho obrátiť v modlitbe, ďakujúc mu aj za radosť, ktorú nám daroval.
Sára vďaka rozlišovaniu pochopila, že nesmie zájsť k tomu, aby si siahla na život. Tobi si uvedomil, že musí „čakať, v modlitbe, v nádeji, na Pánovu záchranu“. Pápež František odporúčal vziať do rúk Sväté písmo a znova sa začítať do Knihy Tobiáš:
„Keď si cez tento víkend budeme čítať túto Knihu, prosme si milosť vedieť rozlišovať, čo sa deje v ťažkých chvíľach nášho života, ako ísť ďalej, a čo sa deje v pekných chvíľach; aby sme sa nenechali oklamať ničotou“.
