Vatikán 5. júna (RV) Robiť skutky milosrdenstva neznamená dávať almužnu, aby sme mali dobrý pocit vo svedomí. Znamená to podeliť sa a zúčastniť sa na utrpení druhých. Tak znela jedna z myšlienok dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno na sviatok biskupa a mučeníka sv. Bonifáca slávil omšu v Dome sv. Marty.Nestačí robiť skutky milosrdenstva, treba s druhými prežívať bolesť
Inšpiráciu pre svoju úvahu našiel Svätý Otec v prvom čítaní z Tobiáša (Tob 1,3; 2,1b-8). V starozákonnej knihe sa píše, že spravodlivý muž menom Tobiáš sa rozhodol pochovať Židov, ktorých beztrestne zabili, pričom riskoval svoj vlastný život, keďže to bolo zakázané.
Tobiáš zažíval bolesť pred utrpením druhých, vysvetlil pápež František a zamyslel sa na štrnástimi duchovnými a telesnými skutkami milosrdenstva, medzi ktorými je aj pochovávať mŕtvych. Uskutočniť ich, dodal Svätý Otec, neznamená len podeliť sa s tým, čo máme, ale tiež prejaviť súcit.
„To znamená trpieť s tým, kto trpí. Skutok milosrdenstva neznamená urobiť niečo, aby sme mali dobrý pocit na duši: skutok dobra, aby som sa cítil lepšie, spadne mi tak kameň zo srdca... To nie! Znamená to tiež zažívať bolesť druhých. Podeliť sa a mať súcit idú ruka v ruke. Je milosrdný ten, kto sa vie podeliť a tiež prežívať problémy druhých. A tu je otázka: viem sa podeliť? Som štedrý? Som nezištný? Keď
vidím človeka, ktorý trpí, ktorý je v ťažkostiach, trpím tiež? Viem sa vcítiť do situácie druhých? Do situácie utrpenia?“
Konať skutky milosrdenstva znamená tiež riskovať
V knihe Tobiáš sa píše, že Židia deportovaní do Asýrie nemohli pochovávať svojich krajanov, lebo riskovali, že keď ich pri tom pristihnú, zabijú ich. Tobiáš, ktorý sa napriek zákazu rozhodol pochovávať mŕtvych Židov, bol preto vo veľkom nebezpečenstve. Podľa slov Svätého Otca konať skutky milosrdenstva znamená nielen podeliť sa a mať súcit, ale tiež riskovať:
„Toľkokrát sa riskuje. Pomyslime na Rím uprostred [Druhej svetovej] vojny. Koľko ľudí riskovalo – počnúc Piom XII., kvôli skrývaniu Židov, aby ich nezabili, aby ich nedeportovali. Riskovali vlastnú kožu. Zachrániť život tých ľudí, to bol skutok milosrdenstva! Teda, riskovať.“
Konať skutky milosrdenstva spôsobuje nepohodlie, zbavuje egoizmu
Pápež František poukázal aj na ďalšie dva aspekty. Prvým je riziko, že tomu, kto koná skutky milosrdenstva, sa môžu druhí vysmievať, ako sa to stalo Tobiášovi. Jeho príbuzní hovorili, že namiesto toho, aby sa držal stranou, robí hlúposti. Po druhé, bol to človek, ktorý akceptoval, že ho to bude stáť isté nepohodlie:
„Konať skutky milosrdenstva spôsobuje nepohodlie. ,Mám chorého priateľa, priateľku. Chcel by som ho ísť navštíviť, ale nechce sa mi... radšej si oddýchnem alebo budem v pokoji pozerať televízor...’. Konať skutky milosrdenstva so sebou vždy prináša isté nepohodlie. Vyrušujú nás z nášho pohodlia. Pán však toto nepohodlie za nás vytrpel. Išiel na kríž, aby nám dal milosrdenstvo.“
„Ten, kto je schopný urobiť skutok milosrdenstva,“ vysvetlil Svätý Otec, robí tak preto, lebo „vie, že sám predtým prijal milosrdenstvo; že to bol Pán, ktorý mu prejavil milosrdenstvo. A ak my konáme tieto veci, je to preto, lebo vieme, že Pán sa nad nami zmiloval. Pomyslime na naše hriechy, na naše chyby a na to, ako nám Pán odpustil: odpustil nám všetko, preukázal [nám] toto milosrdenstvo“. „Skutky milosrdenstva sú tie, ktoré nás zbavia egoizmu a ktoré nám pomáhajú napodobňovať Ježiša z bližšia,“ zakončil svoju dnešnú rannú homíliu v Dome sv. Marty pápež František.
