Vatikán 2. júna (RV) Kázanie, prenasledovanie a modlitba - nad týmito troma slovami, ktoré charakterizujú život apoštola Pavla sa vo svojej štvrtkovej homílii v kaplnke Domu sv. Marty zamyslel pápež František. Upriamil pozornosť na príklad apoštola, ktorý aj dnes ponúka ľuďom: ohlasovať evanjelium uprostred prenasledovaní zo strany sveta a útech od Pána.„Život apoštola je život v neustálom pohybe“, povedal pápež František. „Ťažko si predstaviť Pavla ako sa opaľuje na pláži, ako si oddychuje,“ dodal Svätý Otec. Vo svojej kázni vychádzal z dnešného prvého čítania zo Skutkov apoštolov (Sk 22,30; 23,6-11) a upriamil svoju pozornosť na tri rozmery života apoštola Pavla.
Prvým rozmerom „je kázanie, ohlasovanie“. Pavol, pokračoval pápež František, „ide z jedného konca na druhý a ohlasuje Krista“ a „ak na nejakom mieste nekáže, tak pracuje“:
„Ale to, čo robí najčastejšie, je kázanie: ak je pozvaný kázať a ohlasovať Ježiša Krista, je to pre neho pasia! Nesedí za svojím stolom: nie. Je vždy v pohybe. Neustále pokračuje v ohlasovaní Ježiša Krista. Vo svojom vnútri mal oheň, zanietenie ... apoštolské zanietenie, ktoré ho hnalo ďalej. Nerobil kroky vzad. Vždy vpred. A toto je jedna z jeho čŕt, ktorá mu skutočne prináša problémy.“
Druhým rozmerom tohto Pavlovho života, pokračoval Svätý Otec, sú práve „problémy, presnejšie povedané prenasledovanie“. V prvom čítaní dnes čítame, že všetci sa spojili na jeho obžalobu. Pavol je súdený, pretože ho pokladajú za „rušiteľa“:
„A Duch inšpiroval Pavla k malej lesti. Vedel, že neboli jednotní, že medzi nimi boli mnohé vnútorné boje a vedel, že saduceji neveria v zmŕtvychvstanie, v ktoré zas farizeji verili. A on, aby sa nejako dostal z tejto situácie, zvolal: ‚Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej vo vzkriesenie mŕtvych ma súdia.’ Ako to povedal, rozpútala sa diskusia medzi farizejmi a saducejmi. A zhromaždenie, tí, ktorí sa zdali byť jednotní, sa rozdelili, všetci.“
Títo, vysvetlil pápež, „boli strážcovia zákona, strážcovia učenia Božieho ľudu, strážcovia viery“, „ale jeden veril jedno, druhý iné.“ Títo ľudia, dodal, „stratili zákon, stratili učenie, stratili vieru, pretože ju zmenili v ideológiu“. Svätý Pavol teda proti tomu musel veľa bojovať, pripomenul Svätý Otec.
Prvý rozmer Pavlovho života je teda zápal apoštolského ohlasovania, tým druhým je znášanie protivenstiev a bojov, zopakoval pápež František a prešiel k záverečnému tretiemu rozmeru, ktorým je modlitba. „Pavol mal túto blízkosť s Pánom,“ pokračoval pápež:
„Bol mu mnohokrát nablízku. Raz spomína, že ho preniesol až do siedmeho neba, v modlitbe, a nevedel ako opísať tie nádherné veci, ktoré tam pocítil. Ale tento bojovník, tento ohlasovateľ s nekonečným horizontom, mal vždy väčšmi ten mystický rozmer stretnutia s Kristom. Pavlovou silou bolo toto stretávanie sa s Pánom v modlitbe. Tak ako to bolo aj prvý krát počas cesty do Damasku, keď išiel prenasledovať kresťanov. Pavol bol človek, ktorý sa stretol s Pánom a nikdy na to nezabúda, umožňuje Pánovi jeho stretnutia a hľadá ho, aby sa s ním stretol. Muž modlitby.“
Toto, opäť zopakoval Svätý Otec „sú tri Pavlove postoje, ktorým nás učí tento úryvok: apoštolské nasadenie k ohlasovaniu Ježiša Krista, vytrvalosť – vydržať prenasledovanie – a modlitba: stretávať sa s Pánom a umožniť Pánovi tieto stretnutia“. A takto Pavol kráčal vpred „uprostred prenasledovaní zo strany sveta a útech od Pána“.
Svätý Otec uzavrel homíliu modlitbou: „Nech nám Pán dá milosť - všetkým nám pokrsteným – osvojiť si tieto tri postoje v našom kresťanskom živote. Milosť ohlasovať Ježiša Krista, odolať prenasledovaniu a vábeniam, ktoré nás zvádzajú odpadnúť od Ježiša Krista a milosť stretávania sa s Ježišom Kristom v modlitbe.“
