Vatikán/Ukrajina 1. júna (RV) Svätý Otec František vyjadril sústrasť nad úmrtím ukrajinského kardinála Ľubomyra Huzara, emeritného kyjevsko-halyčského vyššieho arcibiskupa Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Kardinál Huzar bol členom spoločenstva ukrajinských studitských mníchov a na čele Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi bol v rokoch 2001-2011. Pápež František vyjadril sústrasť v telegrame vyššiemu arcibiskupovi Kyjeva-Halyče Svjatoslavovi Ševčukovi. Pripomenul jeho veľké nasadenie pre znovuzrodenie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi týmito slovami: „Pamätám na jeho húževnatú vernosť Kristovi, bez ohľadu na obmedzovania a prenasledovania namierené proti cirkvi, ako aj na jeho plodnú apoštolskú aktivitu pri organizovaní gréckokatolíckych veriacich pochádzajúcich z rodín násilne vyhnaných zo západnej Ukrajiny, ako aj jeho úsilie nachádzať vždy nové cesty pre dialóg a spoluprácu s pravoslávnymi cirkvami.“
Pohrebné obrady sú naplánované na nedeľu 4. júna v Kyjeve, kde budú telesné pozostatky kardinála Huzara v nasledujúci deň pochované do krypty Patriarchálneho chrámu Kristovho vzkriesenia. Pohrebu bude predchádzať trojdňová posledná rozlúčka v rodnom Ľvove.
Ľubomyr Huzar sa narodil 26. februára 1933 vo Ľvove. Jeho rodina v dôsledku vojny utiekla do Rakúska a neskôr do USA. Za kňaza bol vysvätený 30. marca 1958 pre Stamfordskú ukrajinskú eparchiu.
V Ríme získal doktorát na Pápežskej Urbanovej univerzite, vstúpil k studitským mníchom a bol predstaveným kláštora Studion v Grottaferrate pri Ríme. Dňa 2. apríla 1977 ho vysvätil za biskupa kardinál Josyf Slipyj a v nasledujúcom roku bol menovaný za rehoľného predstaveného (archimandritu) studitských mníchov sídliacich mimo Ukrajiny.
V roku 1993 sa spolu s celým mníšskym spoločenstvom vrátil z talianskej Grottaferraty do rodnej vlasti. Komunita sa od roku 1995 usadila v Monastieri sv. Teodora Studitu v obci Kolodijivka v Ternopoľskej oblasti Ukrajiny.
V roku 1996 bol vladyka Ľubomyr Huzar menovaný za pomocného biskupa vtedajšieho ľvovského vyššieho arcibiskupa kardinála Lubačivského. Po jeho smrti ho Mimoriadna synoda biskupov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi zvolila 25. januára 2001 za vyššieho arcibiskupa Ľvova. Svätý Otec Ján Pavol II. v nasledujúci deň voľbu potvrdil a o mesiac, 21. februára 2001, mu udelil na konzistóriu kardinálsku hodnosť s titulárnym chrámom v Ríme (Chrám sv. Sofie na Via Boccea).
V roku 2004 sa Ľvovské vyššie arcibiskupstvo premenovalo na Kyjevsko-halyčské a presunulo sa do Kyjeva. Ako kyjevsko-haličský vyšší arcibiskup pôsobil kardinál Huzar až do roku 2011, keď pápež Benedikt XVI. akceptoval jeho zrieknutie sa úradu, ktoré predložil po dosiahnutí veku 75 rokov.
Kardinál Ľubomyr Huzar bol počas desiatich rokov svojho účinkovania na čele Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi aj predsedom jej Synody. V roku 2005 sa zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI.
