Vatikán 9. mája (RV) Neodporujme Duchu Svätému, ale ochotne prijmime Božie slovo. Dobrota, pokoj a sebaovládanie sú plodmi prijatia, poznania a uskutočňovania Božieho slova. S týmito myšlienkami sa pápež František obrátil v dnešnej homílii na veriacich v Dome sv. Marty. Omšu slúžil za rehoľné sestry vincentky, ktoré v Dome sv. Marty pôsobia a ktoré si dnes pripomenuli svoju spoluzakladateľku sv. Luisu de Marillac. Vo včerajšej čítaní zo Skutkov apoštolov sa hovorilo o odpore Duchu Svätému, ktorý Štefan vyčítal zákonníkom. Dnešné prvé čítanie ponúka opačný postoj, ktorým je „poddajnosť Duchu Svätému“ (Sk 11,19-26). Práve tento postoj sa stal ústrednou témou pápežovej úvahy. Po Štefanovom mučeníctve nastalo v Jeruzaleme veľké prenasledovanie.
Jedine apoštoli ostali v meste, zatiaľ čo „veriaci“, „laici“ sa rozpŕchli do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, kde ohlasovali Slovo iba Židom. Niektorí z nich však začali ohlasovať Ježiša Krista aj Helenistom, „pohanom“, lebo cítili, že Duch ich k tomu poháňa. „Boli poddajní,“ vysvetlil pápež František, „boli to laici, ktorí po prenasledovaní prinášali Slovo, lebo boli poddajní Duchu Svätému“.
Apoštol Jakub v prvej kapitole svojho listu naozaj vyzýva kresťanov, aby «prijali Slovo» (Jak 1,21). Prvým krokom na ceste poddajnosti, vysvetlil pápež František, je teda „prijať Božie slovo“, to znamená „otvoriť si srdce“. Druhým je „poznať Slovo“, „poznať Ježiša“, ktorý hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas a ja ich pozná a ony ma nasledujú,“ pokračoval vo svojej úvahe Rímsky biskup. Tretím krokom je „dôverný vzťah s Božím slovom“.
„Nosiť so sebou Božie slovo, čítať ho, otvoriť mu srdce, otvoriť srdce Duchu, nám pomôže toto Slovo pochopiť. A ovocím tohto prijatia Slova, poznania Slova, nosenia ho so sebou, tohto dôverného poznania Božieho slova... je dobrota, láskavosť, radosť, pokoj, sebaovládanie, miernosť.
Ducha, ktorý mi prináša Slovo, však musím prijať s poddajnosťou, neodporovanie Duchu ma privedie k tomuto spôsobu života, k tomuto spôsobu konania. S poddajnosťou prijať Božie slovo, poznať ho a prosiť Ducha o milosť, aby nám ho pomohol poznať a dať priestor, aby toto semeno vyklíčilo a rástlo do týchto postojoch dobroty, miernosti, láskavosti, pokoja, lásky, sebaovládania. Do tohto všetkého, čo robí štýl kresťanským.“
Úryvok z dnešného prvého čítania ďalej hovorí, že keď sa v Jeruzaleme dozvedeli, že ľudia z Cyprusu a Fenície ohlasovali Božie slovo pohanom v Antiochii, preľakli sa a vyslali Barnabáša, aby zistil, ako je možné, že Slovo sa ohlasuje neobrezaným a tiež to, že ho ohlasujú nie apoštoli, ale ľudia, ktorých nepoznali. „Je krásne,“ poznamenal pápež František, že keď Barnabáš prišiel, „videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých“, aby zostali „verní Pánovi“, lebo to bol muž „plný Ducha Svätého“:
„Je to Duch, ktorý nás vedie, aby sme sa nepomýlili, aby sme ho s poddajnosťou prijali, poznali ho v Božom slove a žili podľa neho. A toto je opak odporu, ktorý Štefan vyčítal vodcom, zákonníkom: ,Vy vždy odporujete Duchu Svätému’ (Sk 7,51). Odporujeme Duchu Svätému, kladieme mu odpor? Alebo ho prijímame? S poddajnosťou. Jakub hovorí o ,prijímaní s poddajnosťou.’ Odpor alebo poddajnosť. Prosme si o túto milosť.“
Svätý Otec František zakončil svoju dnešnú rannú homíliu poznámkou, že to bola práve Antiochia, kde sa po prvýkrát nasledovníkom Krista začalo hovoriť kresťania.
