Vatikán 6. mája (RV) Interdiecézny seminár, ktorý slúži formovaniu bohoslovcov z viacerých diecéz, je „príležitosťou na vzájomné obohatenie“, ktorá „neoslabuje, ale naopak spevňuje a motivuje zmysel príslušnosti k partikulárnej cirkvi“. Tieto myšlienky adresoval pápež František 120-člennej komunite bohoslovcov a ich formátorov z pápežského seminára v Neapole, keď ich dnes dopoludnia prijal na audiencii vo Vatikáne.Pápežský medziregionálny seminár založený v neapolskom Posillipe v roku 1912 z rozhodnutia sv. Pia X., slúži celému juhotalianskeho regiónu Kampánie a vedú ho talianski jezuiti.
Pápež František pri tejto príležitosti hovoril o najcennejších prvkoch „pedagogiky Duchovných cvičení“ a iganciánskej spirituality pre formáciu budúcich diecéznych kňazov. Na prvom mieste je to podľa jeho slov „ústredné miesto vzťahu osobného priateľstva s Pánom Ježišom“, čo „umožňuje žiť spiritualitu solídnu, hlbokú, avšak nie ‚neinkarnovanú‘“.
Na druhom mieste je to výchova k rozlišovaniu, aby sa kňaz stal skutočným „človekom rozlišovania“. Do tretice je to „otvorenosť voči Božiemu kráľovstvu pestovaním túžby po ‚magis‘, čiže tom, čo je ‚viac‘ vo veľkodušnom darovaní sa Pánovi a bratom“.
Pápež mladým seminaristom zdôraznil, že vnútorná sloboda sa začína od prvého stupienka, ktorým je nenaviazanosť na materiálne statky, na uznanie tohto sveta, na citové väzby, aby bol človek slobodný pre vlastné povolanie.
„Nezabúdajte, diabol vchádza cez vrecká, vždy, potom nasleduje márnivosť, namyslenosť, pýcha...“, dodal spontánne Svätý Otec. Priateľstvo s Ježišom sa podľa jeho slov prejavuje „osobitne v láske k chudobným, aby kňazi boli svedkami chudoby cez jednoduchosť a prísnosť života, aby sa tak stali úprimnými a hodnovernými podporovateľmi pravej sociálnej spravodlivosti“.
