„Tam sa pripomína gesto mladého Františka, ktorý sa vyzliekol až donaha, zriekol sa všetkých pozemských dobier, aby sa mohol darovať úplne Bohu a bratom. Na zvýraznenie tejto jedinečnej udalosti, rozhodol si sa zriadiť v kostole Santa Maria Maggiore, starobylej katedrále v Assisi a v priestoroch biskupstva, na miestach ktoré boli svedkami tejto udalosti Sanktuárium Vyzlečenia. Takto si do náboženskej panorámy „Serafínskeho mesta“ pridal jednu perlu, ponúkajúc kresťanskej komunite a pútnikom ďalšiu veľkú možnosť, od ktorej sa môže oprávnene očakávať duchovné a pastoračné ovocie. Som preto rád, že môžem sprevádzať reflexiou a požehnaním oficiálne otvorenie, ktoré bude 20. mája.“

Pápež František v liste zverejnenom s dátumom 16. apríla, čiže na Veľkonočnú nedeľu, rozvíja svoju reflexiu týmito slovami:

„Nové assiské Sanktuárium sa rodí ako predpoveď spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti a zároveň pripomína Cirkvi povinnosť žiť podľa príkladu Františka, vyzliecť sa zo svetskosti a znovu si obliecť hodnoty Evanjelia. Tvrdím to, čo som povedal v Sále Vyzlečenia: «Všetci sme volaní k chudobe, vyzliecť sa zo seba samých; a preto sa musíme naučiť byť s chudobnými, podeliť sa s tým, komu chýba to nevyhnutné, dotknúť sa tela Kristovho! Kresťan nie je ten, kto má plné ústa chudobných, nie! Je to ten, kto sa s nimi stretáva, kto sa im pozerá do očí, kto sa ich dotýka».

Dnes je viac ako inokedy nevyhnutné, aby Kristove slová charakterizovali napredovanie a štýl Cirkvi. Ak sa v mnohých tradične kresťanských oblastiach sveta badá vzdialenie sa od viery, a sme preto pozvaní k novej evanjelizácii, tajomstvo nášho ohlasovania nie je natoľko v sile našich slov, ako v čare svedectva, podporeného milosťou. A podmienka je, že budeme dbať na usmernenia, ktoré dal Majster svojím apoštolom v reči o poslaní, súčasne vyzývajúc k štedrosti evanjelizátorov a k bratskej starostlivosti voči nim: «Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm» (Mt 10,8-10).“

Ďalej pápež František zameral svoju pozornosť na ochranu stvorenstva, a tiež venoval osobitnú pozornosť mladým:

„Samotný František nás v Chválospeve Brata slnka pozýva k ospevovaniu a k ochrane krásy všetkého stvoreného. Vyzlečenie nás učí používať stvorenstvo spôsobom striedmym a solidárnym, na základe rebríčka hodnôt, ktorý kladie lásku na prvé miesto.“

„Autentické kresťanské napredovanie nevedie k smútku, ale k radosti. Vo svete poznačenom toľkým «individualistickým smútkom» (Evangelium gaudium, 2), Svätyňa Vyzlečenia ponúkne živiť v Cirkvi a v spoločnosti evanjeliovú radosť, jednoduchú a solidárnu.

Jeden pekný aspekt nového Sanktuária je skutočnosť, že v udalosti vyzlečenia sv. Františka vystupuje aj postava duchovného pastiera, biskupa Guida, ktorý ho asi aj poznal, ak nie aj priamo sprevádzal na jeho ceste obrátenia, a napokon prijal jeho rozhodujúce rozhodnutie. Je to obraz materstva Cirkvi, ktoré stojí za to, aby bolo znovu objavené, zatiaľ čo aspekt mladosti vo všeobecnom rámci krízy spoločnosti kladie vážne otázky, ktoré som chcel dať do centra pozornosti vyhlásením synody, ktorá tomu zodpovedá.

Mladí potrebujú byť prijatí, ocenení a sprevádzaní. Netreba mať strach ponúknuť im Krista a náročné ideály Evanjelia. Ale je preto potrebné ísť medzi nich a ísť s nimi. Nové Sanktuárium získava tak aj hodnotu ako vzácne miesto, kde sa môže mladým pomáhať v rozlišovaní ich povolania. Zároveň dospelí sú pozvaní zjednotiť svoje úmysly a cítenie, aby Cirkev dala vždy väčšmi najavo jej rodinný charakter a aby sa nové generácie cítili podporované v ich napredovaní.“

( TK KBS, RV ab; ml; pz ) 20170417001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]