Bratislava 14. apríla (TK KBS) Na živé krížové cesty prišlo dnes v uliciach viacerých miest niekoľko tisíc ľudí. Prinášame spravodajstvo niektorých z nich. NITRA
Niekoľko tisíc veriacich sa na Veľký piatok 14. apríla 2017 zúčastnilo na Krížovej ceste ulicami Nitry. Sprievod putoval od budovy miestneho Krajského súdu okolo väznice, daňového úradu, magistrátu, nemocnice až pod vrch Kalvárie. Pobožnosti predsedal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Do uvažovania nad utrpením a smrťou Božieho Syna boli vložené aj mariánske prvky, vzhľadom na storočnicu fatimských zjavení Panny Márie.
Po skončení pobožnosti nasledovali na priestranstve pred Farským kostolom Nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii v Nitre obrady Veľkého piatku. Celebroval ich biskup Judák. Homíliu predniesol rektor Univerzitného pastoračného centra v Nitre Ľubomír Hlad. Povzbudil prítomných, aby celý svoj život – úspechy i nezdary – vložili do Kristovho kríža. Vrátane nesplnených pôstnych predsavzatí. Citoval časť tretieho fatimského posolstva, v ktorom vystupuje ako pevný bod kríž.
TK KBS informoval Miroslav Lyko
PREŠOV
Dobrovoľníci z farnosti v Prešove - Nižnej Šebastovej a z neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život predviedli na Veľký piatok v centre Prešova dramatický príbeh Živej krížovej cesty. Okolo 70 účinkujúcich vytvorilo autentickú atmosféru so 14 zastaveniami na poslednej ceste Ježiša Krista.
Silný príbeh pritiahol na námestie niekoľko tisíc divákov, ktorí takmer dve hodiny vydržali pozerať na posledné chvíle Božieho syna na tejto zemi. Predstavenie sa začalo odvíjať pred mestskou radnicou Pilátovým súdom, kde Ježiša Krista zbičovali, nasadili mu tŕňovú korunu a s ťažkým krížom sa presunul po Hlavnej a Svätoplukovej ulici do Záhrady umenia. Tam ho vojaci ukrižovali a položili do hrobu.
S dramatizáciou udalostí Veľkej noci začali veriaci z Nižnej Šebastovej pred desiatimi rokmi vo svojej farnosti. S touto myšlienkou prišiel ich vtedajší farár Peter Gombita, ktorý dnes vedie Oázu a venuje sa ľuďom v núdzi a bez domova. Emotívne spracovanie živej krížovej cesty v ich podaní chceli vidieť aj ostatní Prešovčania, a tak sa po dvoch rokoch presunuli do centra mesta. Dnes ich predstavenie mohli v priamom prenose sledovať aj diváci na internete.
Podľa vyjadrenia organizátorky Miroslavy Martonovej si scenár postupne dotvárali sami podľa jednotlivých zastavení. Príprava trvá asi dva mesiace, väčšinu kostýmov a pomôcok si vyrobili vo vlastnej réžii. Vystúpenie v centre mesta im ponúka otvorený priestor, čo umožňuje, aby biblický príbeh videlo oveľa viac ľudí.
„Myslím si, že každému, či účinkuje, alebo sa príde pozrieť, táto krížová cesta dá veľa. Lebo vidieť niečo a čítať o niečom, je to dosť veľký rozdiel. Priamy prenos cez internet nám na návštevnosti neubral. Kto to chcel vidieť, mohol prísť alebo pozerať cez obrazovku,“ uviedla Martonová. Hrať v príbehu krížovej cesty vníma ako nový spôsob evanjelizácie, všetkým účinkujúcim to dáva hlbší rozmer prežívania Veľkej noci. Pre účinkovanie sa nadchli všetky vekové kategórie - od detí, cez študentov až po dôchodcov. Príbeh sa z roka na rok obohacoval o ďalšie postavy, čím získaval na dramatickej sile.
Hlavnú postavu Ježiša Krista si tohto roku v premiére zahral Ján Jendrichovský, študent anglického jazyka a hudobnej výchovy. Uviedol, že posledné roky žil v zahraničí a vôbec nevedel, že sa tu niečo také hrá. Úlohu Ježiša prijal po dlhom zvažovaní, lebo si uvedomoval mieru zodpovednosti.
„Mám pocit, že je čas, kedy treba ukázať aj tú druhú stranu mince. Lebo veľmi sa zdôrazňuje obeta Božia a to, čo Boh urobil pre nás, že tu poslal svojho syna. Ale akoby sa zľahčovalo to, aká bola odpoveď ľudí, ktorí na Božiu lásku odpovedali odmietnutím, opľutím a ukrižovaním. V tieto dni si môžeme až bytostne uvedomiť, čo by sa stalo, keby prišiel syn Boží dnes medzi nás. Či by sme sa zachovali rovnako, alebo ináč. A táto otázka patrí mne, laikom, veriacim, ateistom a podľa mňa aj cirkvi,“ uviedol Jendrichovský.
Najdramatickejšie scény príbehu sa odohrali v Záhrade umenia, kde Ježiš Kristus skonal na kríži a jeho telo uložili do hrobu. Diváci zaplnili záhradu a pozerali sa na príbeh aj z výšky spoza hradných múrov. Amatérskych hercov odmenili potleskom aj slzami dojatia.
Živú krížovú cestu pripravila farnosť Prešov – Nižná Šebastová s prešovskou radnicou a neziskovou organizáciou Oáza – nádej pre nový život. Divákom sa prihovorili duchovní aj primátorka Prešova Andrea Turčanová.
Zdroj: TASR
TRNAVA
Aj dnes sa stretli katolícki veriaci v Trnave na Via Crucis Tirnaviensis – Nesení kríža mlčky mestom. Putovanie so symbolom Kristovho utrpenia patrí v meste k tradícii už viac ako dvadsať rokov. Z jednotlivých častí Trnavy – Kopánky, Družby, Prednádražia a Tulipánu menšie skupiny mužov i žien priniesli drevené kríže, ktoré v centre na Trojičnom námestí spojili do jedného. V jeho nesení v ceste na kalváriu sa potom striedali.
Cieľ ich putovania - trnavská kalvária sa nachádza na zaniknutom Starom cintoríne a na rozdiel od zažitého zvyku nestúpa do kopca, ale je na rovine. Pochádza z roku 1091, má spolu 14 zastavení, ktorých autorom je architekt Jozef Kadlec. Končieva pri sochách Ukrižovaného Krista, Panny Márie, Jána Evanjelistu a dvoch lotrov. Toto súsošie je zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok, v súčasnosti je však v rukách reštaurátorov.
Súčasná kalvária pritom symbolicky nahradila trnavskú krížovú cestu z roku 1639, ktorá bola prvou postavenou na území Uhorska. Mala sedem zastavení v podobe stĺpov a kaplniek lemujúcich cestu z Trnavy do neďalekej, mestu patriacej dediny Modranka. Zanikla v 19. storočí. Po nej postavili ešte jednu v roku 1732, takže v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. Aj táto však časom zanikla. Na dnešnej kalvárii je osadená pamätná tabuľa blahoslavenej Zdenky Schelingovej, ktorá zomrela v trnavskej nemocnici a bola na Starom cintoríne pochovaná po svojej smrti v päťdesiatych rokoch.
Zdroj: TASR
