Vatikán 30. marca (RV) Vyvarujme sa naháňania sa za ilúziami a falošnými idolmi. Iba Boh nás miluje ako otec a vždy na nás čaká. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý v ranných hodinách slávil omšu v Dome sv. Marty.Svätý Otec sa vo svojej úvahe o láske Boha, ktorý miloval svoj ľud aj napriek nevere, nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním z Knihy Exodus (Ex 32,7-14). Aj dnes, vysvetlil pápež, by nám prospelo položiť si otázku, či sa nevzďaľujeme od Pána, aby sme nasledovali iné idoly, hľadali svetskú slávu.
Na úvod svojej homílie sa pápež zamyslel nad „snom a sklamaniami Boha“. Izraelský ľud, ktorý Boh vyviedol z Egypta, bol „Božím snom. On sníval, lebo miloval“. Tento ľud však zradil jeho sny a tak Boh „začína pociťovať sklamanie“ a žiada Mojžiša, aby zostúpil z vrchu, kam vystúpil, aby prijal zákon. Ľud však „nemal trpezlivosť čakať na Boha“, i keď to bolo len štyridsať dní. Izraeliti si preto zhotovili zlaté teľa, bôžika, „aby sa zabavili“. A „zabudli na Boha, ktorý ich zachránil“.
Prorok Baruch, pokračoval ďalej pápež František, „má jednu frázu, ktorá veľmi dobre vykresľuje tento ľud: ,Zabudli ste, kto vás choval’ (porov. Bar 4,8)“:
„Zabudnúť na Boha, ktorý nás stvoril, ktorý nám dal rásť, ktorý nás sprevádzal v živote: toto je sklamanie Boha. A toľkokrát v Evanjeliu Ježiš hovorí v podobenstvách o tom človeku, ktorý má vinicu a potom zbankrotuje, lebo robotníci si ju chcú privlastniť. V srdci človeka sa vždy nachádza tento nepokoj. Neuspokojuje ho Boh, verná láska. Srdce človeka je vždy naklonené k nevernosti. Toto je pokušenie.“
Boh teda „prostredníctvom proroka pokarhá tento ľud“, ktorý „nie je stály, nevie čakať, skazil sa“, vzdialil sa od skutočného Boha a hľadá iného boha, vysvetlil Svätý Otec:
„Sklamaním Boha je nevera ľudu... Rovnako aj my sme Božím ľudom a dobre poznáme, aké je naše srdce a každý deň musíme vykročiť na cestu, aby sme pomaly neskĺzli k idolom, k ilúziám, k svetskosti, k nevere. Myslím si, že dnes by nám prospelo myslieť na sklamaného Pána: ,Povedz mi, Pane, si zo mňa sklamaný?’. V niečom určite. [Treba] sa zamyslieť a položiť si túto otázku.“
Boh však „má nežné srdce, srdce otca“, dodal na záver svojej dnešnej homílie pápež František. Veriacim v Dome sv. Marty pripomenul, ako Ježiš zaplakal „nad Jeruzalemom“. Prítomných vyzval, aby sa spýtali seba samých: „Plače Boh kvôli mne? Je zo mňa sklamaný? Vzdialil som sa od Pána?“. „Koľko mám bôžikov, ktorých sa neviem zbaviť, ktorí ma zotročujú? Tú modloslužbu, ktorú máme vo vnútri... A Boh kvôli mne plače“, zakončil svoju úvahu Svätý Otec:
„Zamyslime sa dnes nad týmto sklamaním Boha, ktorý nás stvoril z lásky a my ideme hľadať lásku, blahobyt, zažiť ju na inom mieste a nemilujeme ho. Vzďaľujeme sa od tohto Boha, ktorý nás choval. Toto je zamyslenie na Pôstne obdobie. Prospeje nám to. A uvažovať nad ním každý deň, [robiť si] malé spytovanie svedomia: ,Pane, ty, ktorý si o mne toľko sníval, viem, že som sa vzdialil, ale povedz mi kde a ako sa mám vrátiť...’. A prekvapenie bude, že oplačn na nás vždy čaká, ako otec na márnotratného syna, ktorého vidí prichádzať z diaľky, lebo na neho čakal.“
