Bratislava 19. marca (TK KBS) V týchto dňoch vyšlo nové číslo štvrťročníka Rozmer – časopisu pre kresťanskú duchovnú orientáciu, ktorý čitateľovi ponúka prehľad o súčasnej náboženskej scéne. Renomovaní domáci a zahraniční autori sa v ňom venujú aktuálnej problematike nových náboženských hnutí a siekt, ako i javom, ktoré s touto tematikou bezprostredne súvisia. Okrem toho sa časopis venuje aj religionistickým témam približujúcim históriu starovekých kultúr a svetových náboženstiev. Jeho vydavateľmi sú Ekumenická rada cirkví v SR a občianske združenie Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt. Prinášame anotáciu, ktorú pripravil Boris Rakovský. Obsah čísla 1/2017:
A za koho ma pokladáte vy? – Biblické slovo (Autor: Mgr. Dariusz Żuk-Olszewski, PhD.)
Hľadanie stratenej identity – V minulom roku oslávila päťdesiat rokov existencie Medzinárodná spoločnosť pre vedomie Krišnu (Hare Krišna hnutie) pútajúca pozornosť spevom a tancom v uliciach miest, ponúkaním kníh o reinkarnácii, sladkostí a ďalších pochutín. Toto hnutie prešlo za pol storočia vývojom, ktorý so sebou priniesol (a stále prináša) viacero mocenských zápasov, kontroverzií, otázok a pochybností. Niektoré hrany sa časom obrúsili, iné však ostávajú naďalej ostré. (Autor: Mgr. Jitka Schlichtsová)
Prorokyňa siedmeho dňa – Adventisti siedmeho dňa sú medzinárodná cirkev pochádzajúca z adventistického prebudenia v Spojených štátoch očakávajúceho príchod Krista v roku 1844. Cirkev sa považuje za „verný zostatok“ svätiacich siedmy deň ako sobotu, čo je pečať živého Boha. Tým sa odlišuje od „cirkví zvedených satanom“, ktoré uctievajú Boha v nedeľu. Adventisti sa cítia byť povolaní niesť posolstvo o sobote ľudstvu a zvedeným cirkvám pred „veľkým súžením“, keď bude vládnuť desaťhlavá šelma, predstavovaná pápežstvom, a jej falošný prorok, ktorým je USA. V cirkvi však v súčasnosti panuje určité pnutie. Okrem konzervatívne zmýšľajúcich a protiekumenicky ladených adventistov sa vytvorila aj liberálnejšia skupina, ktorá sa nebojí spochybniť niektoré excentrické dogmy a voči iným kresťanom je oveľa ústretovejšia. Až ďalší vývoj ukáže, ktorý z týchto dvoch akcentov prevládne. (Autor: ThDr. Aleš Franc, ThD.)
Čarodejnícke procesy v dejinách Európy (1) – Prenasledovanie bosoriek a v menšej miere mužov – čarodejníkov je bezpochyby jednou z najtemnejších kapitol európskej histórie. Lenže odkiaľ sa vôbec vzalo čarodejníctvo? A odkiaľ prenasledovanie skutočných či domnelých bosoriek? Problému perzekúcie bosoriek a čarodejníkov neporozumieme, kým nevezmeme do úvahy otázku mágie a okultizmu, ktoré sa vyskytovali vo všetkých svetových náboženstvách. Nemáme možnosť preberať všetky magické rituály a im adekvátne náuky všetkých náboženských kultov sveta, obmedzíme sa preto v tejto viacdielnej štúdii len na kľúčové náboženstvá, ktoré nejakým spôsobom ovplyvnili Európu a jej myslenie. (Autor: PhDr. Radomír Malý)
Kresťania v krajinách Blízkeho východu (5) – V našom cykle o poznávaní kresťanov na Blízkom východe sa tentoraz zoznámime s arménskymi kresťanmi. Kresťanstvo tu bolo vyhlásené za štátne náboženstvo už v roku 301. Arménsko je tak najstaršou kresťanskou krajinou na svete. Symbolom Arménov je vyše päťtisíc metrov vysoký, večne snehom pokrytý Ararat. Práve tu sa po potope sveta začal znova písať príbeh celého ľudského pokolenia. Preto Arméni žartovne hovoria, že v každom človeku je kúsok Arména. Hoci sa dnes Ararat nachádza na tureckom území, kde Arméni pre uzavreté hranice nemajú prístup, v jeho tieni sa odohrávala história arménskeho národa i cirkvi. (Autor: doc. ThDr. Jozef Trstenský, PhD.)
Kresťanstvo za hradbami Veľkého múru – V našom poznávaní náboženskej situácie v Číne sa tentoraz zameriame na kresťanstvo. Dejiny jeho šírenia v tejto krajine sú zaujímavým historickým procesom. Kresťanstvo sa totiž do Číny dostalo v rôznych historických obdobiach, pričom v každom z nich sa ohlasovalo rozdielnym spôsobom, respektíve prichádzali sem aj iné vetvy kresťanskej viery. Ako prvé bolo do Číny uvedené nestoriánske kresťanstvo. V 13. storočí pôsobili necelých sto rokov v Číne františkáni. Od 16. storočia tu začali šíriť kresťanstvo viaceré katolícke misionárske skupiny a na začiatku 19. storočia začali v tejto najľudnatejšej krajine sveta hlásať evanjelium i protestantské misie. (Autor: doc. ThDr. Jozef Trstenský, PhD.)
Ježiš Kristus vo svetových náboženstvách – Kresťania vo všeobecnosti považujú Ježiša z Nazareta za pravého Boha a pravého človeka, za Vykupiteľa, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zmieril svet s Bohom Otcom. Táto dogmatická báza je spoločná pre všetky kresťanské cirkvi a denominácie. Ježiš je pre kresťana jedinou a najvyššou pravdou, cestou i životom. Ako ho však vnímali a vnímajú ostatné svetové náboženstvá, súdobé gnostické smery, ale i dnešné náboženské hnutia? (Autor: Igor Janiga)
Ranokresťanské sekty v prvých troch storočiach (9) – V rubrike Míľniky dvoch tisícročí prinášame stručný prehľad kresťanských heréz. V tejto časti si predstavíme pomerne vplyvné heterodoxné spoločenstvo marcionitov, ktoré odborníci radia medzi gnostické smery. Sekta marcionitov pôsobila v priebehu druhého a tretieho storočia a bola rozšírená na území celej Rímskej ríše. Avšak začiatkom štvrtého storočia začala upadať, až napokon marcioniti splynuli s ďalšou vplyvnou sektou – manichejcami. (Autor: Mgr. Branislav Dado, PhD.)
Okrem uvedených tematických článkov je číslo doplnené spravodajským servisom.
Záujemcovia si časopis Rozmer (štvrťročník) môžu objednať písomne na adrese: Redakcia časopisu Rozmer, Svoradova 3, 831 03 Bratislava; alebo telefonicky na čísle 02/207 22 838; respektíve e-mailom na adrese rozmer@sekty.sk. Predplatné na rok 2017 a 2016 je po 10,00 €. Redakcia tiež ponúka možnosť objednať si za zvýhodnené ceny staršie ročníky 2008 až 2015 – každý za 4,00 €.
S časopisom sa je možné oboznámiť a predplatiť si ho aj na jeho webovej stránke www.rozmer.sk.
TK KBS informoval Boris Rakovský
