Vatikán 17. marca (RV) Svätý Otec František spustil svoj profil na sociálnej sieti Instagram, kde používatelia môžu zdieľať fotografie a videá, presne pred rokom 19. marca. Dnes má profil s menom @Franciscus viac než tri a pol milióna fanúšikov, pričom každý týždeň fotografie Rímskeho biskupa môže vidieť prostredníctvom ďalších médií približne desať miliónov ľudí. O dôležitosti prítomnosti Svätého Otca na sociálnych sieťach viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil sekretár vatikánskeho dikastéria pre komunikáciu Mons. Lucio Adrian Ruiz. „Tá najkrajšia vec zo všetkých bolo stretnutie so Svätým Otcom, keď Kevin Systrom (spoluzakladateľ Instagramu) prišiel a predstavil mu túto myšlienku. Hlavným cieľom bolo, aby mohol komunikovať posolstvo spolu s obrazom. Svätý Otec reagoval odpoveďou o teológii obrazu, že Cirkev vždy používala obraz ako spôsob byť ľuďom nablízku a dokonca ním učiť kresťanskú náuku. Hovoril o obrazoch v chrámoch a podelil sa o jednu dôležitú skúsenosť. Povedal: ,Obraz je vo svete tak veľmi dôležitý, že keď sa priblížim k deťom, deti nechcú hovoriť, lebo sú plaché, ale podajú mi obrázok a ja sa ich opýtam: ,Čo znamená tento obrázok?’ a vtedy sa uvoľnia a človek ich musí zastaviť, lebo potom začnú rozprávať o sebe toľko vecí...’. Východiskový bod pre dialóg – povedal pápež – je obraz, preto sa musíme do tohto projektu zapojiť.“
Prvá fotografia pápeža Františka na Instagrame ukázala Svätého Otca ako sa modlí. Sprevádzali ju slová v deviatich jazykoch: „Modlite sa za mňa“. Práve fotografie, na ktorých vidieť Svätého Otec Františka v modlitbe majú podľa slov Mons. Ruiza silný efekt, „lebo vyžarujú vnímanie tajomstva v stretnutí s Bohom“:
„Publikovať na internet ten hlboký okamžik vytvára istú reakciu rozjímania, modlitby... A tiež ďalšie fotografie, ktoré sú veľmi silné, ktoré sa dotýkajú mnohých, sú, keď hladí nejakého starca, chorého, dieťa: to sú tie veľké objatia, ktoré sa stávajú teológiou tela, tvorenou a žitou s jednoduchosťou. Nachádzame sa v digitálnej kultúre. Ako hovorieval pápež Benedikt, existuje akýsi «digitálny kontinent», realita, do ktorej musíme vstúpiť a žiť, lebo ak je tam človek, Cirkev tam nemôže chýbať. A musí tam byť v tej istej dynamike akú mávali misionári, keď objavovali nový kontinent, je to úplne iná realita.
Čo robievali misionári? Študovali ich kultúru a ich jazyk takým spôsobom, aby im mohli priniesť Ježiša. Rovnako, keď stojíme zoči-voči kultúre, ktorá je digitálna, s ľuďmi, ktorí žijú v týchto digitálnych priestoroch, musíme sa naučiť tento jazyk, sprítomniť Ježiša, avšak v tej kultúre, lebo to je dynamika vtelenia. Slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi nami; akceptovalo kultúru tej doby, hovorilo tým jazykom... A to je povinnosť Cirkvi: inkulturovať v každej dobe aj ponuku posolstva nádeje. Aká je misia tých, čo komunikujú? Môcť odovzdať nádej Evanjelia dokonca aj v tejto realite.“
