Ženeva 13. marca (TK KBS) Európska únia spoločne s maltským predsedníctvom Európskej rady zorganizovala pri príležitosti 34. zasadania Rady pre ľudské práva, týkajúceho sa slobody náboženstva alebo viery, podujatie nazvané „Smerom k implementačnej agende“. Panelová diskusia mala za cieľ podnietiť diskusiu o odporúčaniach navrhovaných v poslednej správe osobitného spravodajcu, týkajúcich sa vodiaceho rámca na implementáciu práv na slobodu náboženstva alebo viery. „Akty násilia a diskriminácie založenej na náboženstve alebo viere, spáchané v mene náboženstva alebo národnej bezpečnosti, vrátane tých, ktoré sú namierené proti osobám z menšinových skupín a proti ženám, sa na celom svete naďalej páchajú,“ povedal vo svojom otváracom príhovore veľvyslanec Peter Sørensen, vedúci Európskej delegácie pri OSN v Ženeve. Potvrdil, že zámerom EÚ je naďalej podporovať slobodu náboženstva alebo viery ako kľúčovú prioritu politiky ľudských práv EÚ. „Pochopenie úspechov, pokiaľ ide o implementáciu a využívanie tejto slobody, a tiež pretrvávajúce výzvy a vynárajúce sa trendy, majú pre ochranu a rozvoj tejto slobody kľúčový význam,“ zdôraznil. Poukázal tiež na potrebu implementačnej agendy a sústredeného a koordinovaného úsilia na podporu jej realizácie na všetkých úrovniach zo strany jednak štátov, ako aj neštátnych aktérov a medzinárodného spoločenstva.
Ahmed Shaheed, osobitný spravodajca ohľadom slobody náboženstva alebo viery, hovoril o mandáte OSN, ktorá zohráva v ochrane a podpore tejto slobody na celosvetovej úrovni dôležitú úlohu a ktorá poskytla štátom pokyny, ako obmedziť nenávistné prejavy. Zdôraznil význam tohto mandátu v atmosfére vzrastajúcej netolerancie a pribúdajúcich aktov násilia v mene náboženstva. „Pokým budeme naďalej spresňovať normatívny rámec zaoberajúci sa slobodou náboženstva alebo viery, je teraz viac ako inokedy naliehavé, aby štáty plnili svoje záväzky týkajúce sa ochrany a podpory rešpektovania slobody náboženstva alebo viery, aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a gramotnosti ohľadom náboženskej slobody“ povedal.
„Sloboda náboženstva alebo viery je tiež lakmusovým papierikom rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. Ak sa táto zanedbáva, potom sa zanedbávajú aj ostatné slobody,“ vyhlásil Ján Figeľ, osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Opísal túto slobodu ako najhlbší prejav osobnej slobody. „Sloboda náboženstva alebo viery je nutnosť, je to princíp, je to hodnota,“ povedal a zdôraznil, že EÚ sa usiluje brániť a podporovať túto slobodu. Zdôraznil tiež, že prístup EÚ je založený na konsenze a dialógu. „Nemôžeme predpisovať, ale môžeme navrhovať,“ povedal.
Elizabeth OʼCaseyová, riaditeľka Advokátskej kancelárie pri Medzinárodnej humanistickej a etickej únii (IHEU) podporila širšie chápanie slobody náboženstva alebo viery, zahŕňajúce aj politické a sociálne práva. Zdôraznila potrebu lepšej spolupráce s náboženskými predstaviteľmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, a tiež potrebu poskytnutia slobodného priestoru na diskusiu, umožňujúceho využiť sekulárny diskurz založený na univerzálnych princípoch. Podčiarkla tiež prienik a prepojenie tejto slobody s inými právami, zvlášť s právom na slobodu prejavu: „Sloboda náboženstva alebo viery sa niekedy prezentuje v protiklade ku slobode prejavu – ja tvrdím presný opak. Tieto dve práva by sa mali vytiahnuť spoločne. Sloboda náboženstva alebo viery sa nemôže prejaviť bez slobody prejavu.“
Na terajšom 34. zasadaní Rady EÚ pre ľudské práva je opäť na programe rezolúcia o slobode náboženstva alebo viery, podporujúca slobodu svedomia, myslenia, náboženstva alebo viery, odsudzujúca netoleranciu, diskrimináciu a násilie, vrátane násilia voči osobám patriacim k náboženským menšinám po celom svete. Rezolúcia znova nalieha na štáty, aby vystupňovali svoje snahy na podporu a ochranu tejto základnej slobody.
Zdroj: eeas.europa.eu / Preložila: Mária Spišiaková
