Vatikán 9. marca (RV) Postava Judáša, riziko straty viery, misia Cirkvi pri hľadaní hriešnikov. To sú niektoré z kľúčových tém, ktorých sa v stredu na duchovných cvičeniach pre pápeža a členov rímskej kúrie v Aricci dotkol exercitátor páter Giulio Michelini. Vo svojej piatej meditácii sa zameral na škandalóznu a zahanbujúcu udalosť z Matúšovho evanjelia, ktorou je Judášova zrada i oľutovanie jeho skutku. Pri hľadaní motívov, na základe ktorých Judáš zradil Ježiša, sa páter Michelini nechal inšpirovať napríklad textmi Romana Guardiniho a Amosa Oza. Prvá hypotéza je, že Judáš v istom momente stratiť vieru. Exercitátor tiež poukázal na knihu francúzskeho spisovateľa Emmanuela Carrèreho s názvom „Kráľovstvo“, v ktorej sa autor priznáva k opakovanej strate viery po jej znovunájdení.
Druhá hypotéza je, že Judáš chcel, aby sa Ježiš ukázal ako Mesiáš Izraela, osloboditeľ, bojovník, politik. Keďže Ježiš tak podľa ľudských predstáv neurobil, v jeho tvári už nevidí Pána, ale len učiteľa, majstra a preto nechce robiť to, o čo ho žiada.
Druhá úvaha dnešnej meditácie chcela poukázať na to, čo sa dá urobiť pre toho, kto sa vzdialil od Pána a od viery. Ako páter Michelini vysvetlil, je potrebné vyjsť hriešnikom v ústrety a hľadať ich. So Svätým Otcom Františkom a ďalšími členmi rímskej kúrie sa podelil o svoju vlastnú skúsenosť:
„Žijem spolu s komunitou mladých, ktorí idú dvakrát do roka na ľudové misie. Žartujem s nimi o tom, lebo idú tancovať na ulice, navštevujú diskotéky a chodia do barov. Ja by som si samozrejme ako profesor nikdy nedovolil urobiť niečo také a teda so svojimi spolubratmi žartujem. Je to už mnoho rokov, čo učím a nechodím na ľudové misie. Oni však vedia, ako veľmi si vážim to, že je niekto, kto ide tam, kde sú veci, ktoré nechceme vidieť, možno sú tam mladí bez nádeje... Preto, i keď my túto úlohu nevykonávame, musíme byť skutočne vďační a solidárni s tými, ktorí chodia na ulice a hľadajú, ako hovoril Ježiš, pohanov a hriešnikov.“
Judášova cesta nakoniec viedla k samovražde, poznamenal páter Michelini. Pri tejto príležitosti pripomenul slová Svätého Otca Františka, ktoré predniesol v homílii počas jednej z ranných omší v Dome sv. Marty. Pápež poukázal na to, že náboženskí vodcovia ľudu, ktorí poznali náboženstvo – avšak postavené na ich inteligencii a nie na Božom zjavení – Judáša po tom, ako oľutoval svoj čin, neprijali. Hovoriac o Judášovej samovražde sa páter Michelini zamyslel nad aktuálnym problémom asistovanej samovraždy a samovraždami medzi mladými. Na prítomných sa na záver obrátil s otázkou:
„Ako môžeme dnešným kresťanom pomôcť, aby nestratili vieru, aby si uvedomili vlastnú vieru, tú, o ktorej sa hovorí v Novom zákone, vieru radostnú, úplnú, priľnutie k Pánovi? Čo môžeme urobiť preto, aby už viac nedochádzalo k týmto samovraždám?“.
