Košice 2. marca (TK KBS) Do farnosti Streda nad Bodrogom zavítal 24. februára vo večerných hodinách vladyka John Kudrick, emeritný biskup Gréckokatolíckej eparchie Parma v USA. Pred svätou liturgiou požehnal nový bohostánok, dielo miestneho rezbára Erika Stelu.Samotnému požehnaniu predchádzala krátka katechéza o Božej prítomnosti uprostred Cirkvi, ktorú predniesol o. Róbert Jáger, sekretár vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchu. Zdôraznil v nej ľudskú potrebu vidieť tento liturgický znak tak, ako kedysi Izrael videl ohnivý stĺp v noci a oblačný stĺp cez deň počas púštneho putovania. Bolo to znamenie toho, že Pán kráča so svojím ľudom. To dávalo istotu a nádej zvlášť v krízových situáciach. V zasľúbenej zemi týmto znamením bol Jeruzalemský chrám. Ale s príchodom Ježiša Mesiáša sa otvára nová kapitola vo vzťahu človeka a Boha. Chrám bol zničený, ale ten, ktorý o sebe povedal: „Ja som s vami až do skončenia vekov," (Mt 28,20) je stále prítomný uprostred svojho ľudu - Cirkvi. Bohostánok, uchovávajúci predrahé Telo a Krv Krista, je rovnakým znamením ako kedysi ohnivý stĺp. Zároveň neustále volá človeka k obnoveniu osobného, priateľského vzťahu.
Vladyka John vo svojej homílii upriamil pozornosť na nadchádzajúce pôstne obdobie, v ktorom nejde o výkony: kto viac postí, kto sa viac modlí alebo kto je prísnejší. V pôste si človek potrebuje otvoriť srdce a skrze pokánie, pôst, almužnu a dobré skutky, ho musí vyprázdniť, aby urobil miesto pre Boha. Je to cesta, na ktorej spoznáva človek svoje slabosti a svoju pravú tvár, čo však umožňuje Spasiteľovi, aby ho dvíhal, ak sa človek rozhodne prijať jeho objatie. Nechať sa objať znamená vyprázdňovať sa skrze pôstnu disciplínu a prenechávať stále viac priestoru Bohu, jeho Slovu, jeho usmerneniam. Obzvlášť v tom pomáha modlitba sv. Efréma, ktorá sa v tomto období pridáva k liturgickým modlitbám. A práve požehnaný bohostánok je ako maják, ktorý volá: Ja ti pomôžem! O mňa sa môžeš oprieť! Ku mne môžeš prísť a ja ťa občerstvím, postavím na nohy, posilním.
Po svätej liturgii nasledovalo neformálne stretnutie s prítomnými kňazmi i veriacimi. Vladyka vyjadril svoju veľkú radosť nad tým, že spolu zaznieva maďarčina, slovenčina a angličtina ako znamenie nového Izraela. Poprial prítomným, aby pestovali túto kresťanskú otvorenosť, ktorá je rovnako znamením Božej prítomnosti uprostred svojho ľudu.
