Vatikán 13. februára (RV) Cez víkend - v sobotu 11. februára - uplynuli štyri roky od chvíle, keď pápež Benedikt XVI. oznámil svoje rozhodnutie vzdať sa Petrovho stolca. Od zvolenia jeho nástupcu pápeža Františka Cirkev prežíva celkom novú situáciu, keď vo Vatikáne okrem pápeža Františka žije nenápadnou prítomnosťou aj jeho predchodca. Svet je svedkom bratského vzťahu medzi pápežom Františkom a emeritným pápežom. O tom, ako 89-ročný Benedikt XVI. prežíva svoju súčasnú situáciu hovoril v rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Alessandrom Gisottim páter Federico Lombardi SJ, niekdajší hovorca Svätej stolice a v súčasnosti predseda Vatikánskej nadácie Jozefa Ratzingera – Bednedikta XVI.„Spôsob, akým prežíval a prežíva tieto roky zodpovedá tomu, čo nám povedal, to znamená, že bude žiť v modlitbe, v utiahnutosti, duchovne a s najvyššou diskrétnosťou svoju službu sprevádzania života Cirkvi v modlitbe a solidárnosti, aj svojho vlastného nástupcu s jeho zodpovednosťou. Toto je to, čo sa teraz deje, v plnej nerušenosti,” hovorí P. Lombardi.
Mali ste v poslednej dobe možnosť stretnúť sa s Benediktom XVI.? Ako sa mu darí?
„Áno, mal som v posledných mesiacoch niekoľko príležitostí. Verím, že ich aj naďalej budem mať, tým skôr, že teraz, keď som dostal túto zodpovednosť za Ratzingerovu nadáciu, môžu tu byť dôvody navyše pre stretnutie sa s ním. Našiel som ho v perfektnej kondícii čo sa týka jasnej mysle, duchovne a mentálne prítomného, a tak to bolo ozajstné potešenie s ním pobudnúť. Prirodzene, čas plynie, a tak síl nepribúda, ako sa ide ďalej. Zatiaľ čo tie mentálne a duchovné sú perfektné, fyzické sily pochopiteľne už trochu slabnú. Predsa však, je to človek, ktorý nemá osobitné choroby, takže sa vidí tá krehkosť, ktorá narastá s vekom, ale stojí na nohách, môže sa prechádzať po dome. Stretávame ho tak ako starého človeka, ktorý sa stal trochu krehkým ako čas beží, ale ktorý je dokonale prítomný a je nanajvýš príjemné sa s ním stretnúť.“
V knihe „Posledné rozhovory“ (Ultime conversazioni) Benedikt XVI. potvrdzuje, že dať do centra tému Boha a viere dať prvoradé miesto, bolo zásadnou orientáciou jeho pontifikátu. V týchto štyroch rokoch, čo je podľa vás tým najsilnejším svedectvom, ktoré nám dáva emeritný pápež?
„Povedal by som, že jeho prežívanie tohto času v modlitbe a v perfektnej zhode s tým, čo bolo práve povedané, čiže Boh v centre, viera ako zmysel nášho života, a to, čo považujem tiež za osobitne krásne, a čo vyplýva aj z knihy „Posledné rozhovory“, je tento zmysel blízkosti ku stretnutiu s Bohom, prežívať starecký vek ako čas prípravy a – takpovediac – dôverné navykanie si na Pána, na stretnutie s ktorým sa človek pripravuje. Toto sa mi vidí byť nádherným svedectvom. Myslím si, že je to naozaj krásne mať emeritného pápeža, ktorý sa modlí za Cirkev, za svojho nástupcu. Je to prítomnosť, ktorú cítime, vieme, že on tu je, a aj keď ho nevídame často, zakaždým, keď ho vidíme, sme všetci veľmi spokojní, pretože ho máme radi. Takže ho vnímame ako takú prítomnosť, ktorá nás sprevádza, ktorá nás utešuje, ktorá nás upokojuje.“
Vy dobre poznáte pápeža Františka i Benedikta XVI. Čo vnímate ako zvlášť silné na vzťahu medzi nimi dvoma, ktorý je tiež bez precedensu v dejinách Cirkvi?
„Je to pravda, je to niečo nevídané, ale žité s veľkým pokojom a normálnosťou, lebo motivácia a spôsob, akým sa to udialo bol nesmierne priamočiary, jasný a pokojný. Všetci si dobre pamätáme na posledné stretnutie pápeža Benedikta s kardinálmi, ktorí prichádzali do Ríma, aby sa pripravili na konkláve, na ktorom, i keď ešte netušil na koho sa obracia, sľuboval svoju poslušnosť, svoj rešpekt tomu, kto mal byť jeho nástupcom. Kardinál Bergoglio bol prítomný a všetci sa prirodzene na tento okamih pamätáme. Potom sa to, čo pápež Benedikt povedal, naplnilo v jeho diskrétnej a pokojnej duchovnej blízkosti svojmu nástupcovi, ktorý nepochybne cíti, ako to už mnohokrát povedal, podporu tejto prítomnosti a tejto modlitby, a ktorý udržiava tento vzťah, niekedy prostredníctvom návštev, niekedy cez telefonáty, nepochybne s veľkou dávkou familiárnosti, rešpektu a očakávania duchovnej podpory. Takže áno, prežívame túto nevídanú, avšak krásnu, potešujúcu skutočnosť; povedal by som, že zakaždým, keď vidíme fotografie pápeža Františka a jeho predchodcu spoločne, je to pre všetkých veľká radosť a je to krásny príklad jednoty v Cirkvi, v pestrosti životných pozícií“.
Preložila: Slovenská redakcia VR
