Vatikán 2. februára (RV) Poklesu záujmu o zasvätený život a fenoménu zanechania povolania musí Cirkev čeliť s nádejou a pokojom a zároveň s novým nasadením. Prezradil pre Vatikánsky rozhlas prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál João Braz de Aviz. Podľa slov preláta má dnešný Svetový deň zasväteného života, ktorý Cirkev slávi na sviatok Obetovania Pána, obrovský význam:
„Pápežovi záleží na tom, aby sa hovorilo o tajomstve Obetovania Ježiša v chráme, o postave Márii a Jozefa, ktorí prinášajú Ježiša do chrámu: Mária drží vo svojom náručí Syna, je to však ona, ktorú prináša Ježiš do chrámu; je to Božia vôľa, ktorá vedie Máriu a Jozefa do chrámu. A potom ich prijímajú Simeon a Anna: aj Simeon ho drží v náručí, je to však opäť Ježiš, ktorý nesie v náručí Simeona v tom zmysle, že ho vedie k novosti tajomstva. Okrem tejto potreby stretnutia s Ježišom pápež hovoril veľa aj o potrebe pre zasvätený život, o schopnosti stať sa maličkým, ako sa stal maličkým Ježiš: to znamená, ako sa stal maličkým Boží syn, aby našiel človeka, tak sa aj muž a žena majú stať maličkými pre lásku, aby boli schopní nájsť Boha a druhých. A tak sa teda počas tohto Svetového dňa zasväteného života môžeme učiť od Márii, od Jozefa, Simeona a Anny, ale predovšetkým od Ježiša obetovaného v chráme, túto novosť Boha a odovzdať ju druhým ako dedičstvo, ktoré sme rozvíjali“.
Tohtoročný Svetový deň zasväteného života sa vníma aj cez optiku najbližšej biskupskej synody, ktorá sa v roku 2018 bude venovať mladým a rozlišovaniu povolania. Prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života kardinál Braz de Aviz reaguje na pokles záujmu o zasvätený život medzi mladými nasledovne:
„Musíme slúžiť Pánovi, keď je dostatok, ako aj vtedy keď sú naše kravy chudé a naše pasienky sú prázdne (porov. Gn 41,1-4). Treba sa naučiť žiť vo vernosti aj s našimi ťažkosťami, keď sa Pán možno neprejavuje v hojnosti. Avšak s rozumnosťou a s veľkou láskou musíme tiež hľadať príčiny tohto fenomény a my ich aj hľadáme. Nedávno prebehlo plenárne zasadnutie dikastéria s kardinálmi a s biskupmi z celého sveta. Je nás približne päťdesiat. Venovali sme dva dni – na jednom z nich bol prítomný aj Svätý Otec, boli sme u neho a prehovoril k nám – aby sme hovorili o téme vernosti, o dôvodoch, pre ktoré sa vernosť nachádza v ťažkostiach. Vernosť a tiež zanechanie zasväteného života. Vskutku nielen povolania poklesli – predovšetkým v Európe, zatiaľ čo na iných kontinentoch sú prekypujúce – ale je tu tiež veľký fenomén odchodu. Stáva sa, že po desiatich – pätnástich rokoch človek odíde a povie: ,Idem inam, lebo tu nie som šťastný’. Musíme žiť tento nový okamih s nádejou a pokojom, ale tiež s nasadením“.
