Vatikán 29. januára (RV) Svätý Otec František venoval dnešnú katechézu pred modlitbou Anjel Pána blahoslavenstvám a Ježišovej „reči na vrchu“, ktorá je tiež ústrednou témou dnešného čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 5,1-12a). Po modlitbe a apoštolskom požehnaní, pápež vyjadril svoju duchovnú blízkosť obyvateľom, ktorých v centre Talianska postihlo zemetrasenie a zlé počasie. Na záver pozdravil približne tritisíc mladých z Katolíckej akcie v Ríme, ktorí boli prítomní na Námestí sv. Petra.Plné znenie nedeľnej katechézy pápeža Františka:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Liturgia tejto nedele nás vedie k meditácii o blahoslavenstvách (porov. Mt 5,1-12a), ktoré otvárajú veľkú reč vyslovenú ,na vrchu’, «magnu chartu» Nového zákona. Ježiš vyjadruje Božiu vôľu viesť ľudí ku šťastiu. Toto posolstvo bolo prítomné už v kázniach prorokov: Boh je nablízku chudobným a utláčaným a oslobodzuje ich od tých, čo s nimi zle zaobchádzajú. Avšak Ježiš sa v tejto svojej kázni uberá inou cestou: začína pojmom «blahoslavení», teda «šťastní»; pokračuje naznačením podmienky pre dosiahnutie tohto stavu a zakončuje [svoju reč] dajúc prísľub. Motív blahoslavenstva, teda šťastia, nespočíva v požadovanej podmienke – napríklad, «chudobní v duchu», «plačúci», «lační po spravodlivosti», «prenasledovaní»... – ale v nasledujúcom prísľube, ktorý treba prijímať s vierou ako Boží dar. Vychádza sa z nepríjemného stavu k otvoreniu sa Božiemu daru a vstúpeniu do nového sveta, «kráľovstva», ktoré ohlásil Ježiš. Toto, nie je niečo automatické, ale životná cesta po stopách Pána, pre ktorého nepríjemná situácia a súženie sú vnímané v novej perspektíve podľa obrátenia, ktoré sa uskutočňuje. Nie sme blahoslavení, ak nie sme obrátení, teda schopní oceniť a žiť Božie dary.
Zastavím sa pri prvom blahoslavenstve: «Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo» (v.4). Chudobný v duchu je ten, ktorý pociťuje a má postoj tých chudobných, ktorí sa vo svojom stave nebúria, ale vedia byť pokorní, poddajní, otvorení pre Božiu milosť. Šťastie chudobných – chudobných v duchu – má dvojaký rozmer: voči dobrám a voči Bohu. Pokiaľ ide o dobrá, materiálne dobrá, táto chudoba v duchu predstavuje striedmosť: nie nevyhnutne zrieknutie sa, ale schopnosť zakúsiť to podstatné, teda podelenia sa; schopnosť každý deň obnoviť údiv nad dobrotou vecí, bez upadnutia do netransparentnosti nenásytného konzumu. Čím viac mám, tým viac chcem; čím viac mám, tým viac chcem: to je nenásytná konzumácia. A toto zabíja dušu. A muž alebo žena, ktorí to robia, ktorí majú tento postoj «čím viac mám, tým viac chcem», nie sú šťastní a nikdy nedosiahnu šťastie. Voči Bohu je to chvála a uznanie, že svet je požehnanie, a že na jeho počiatku je tvorivá láska Otca. Je to tiež však otvorenie sa Mu, poddajnosť jeho vláde: on je Pán, on je Veľký, nie ja som veľký, lebo mám toľko vecí! Je to On: On, ktorý chcel svet pre všetkých ľudí a chcel ho, aby boli ľudia šťastní.
Chudobný v duchu je kresťan, ktorý sa nespolieha sám na seba, na materiálne bohatstvá, netrvá na vlastných názoroch, ale s rešpektom počúva a ochotne sa spolieha na rozhodnutia druhého. Ak by bolo v našich komunitách viac chudobných v duchu, bolo by menej rozdelení, nezhôd a polemík! Pokora, tak ako láska, je základná cnosť pre spolužitie v kresťanských komunitách. Chudobní, v tomto evanjeliovom zmysle, sa zadajú byť tými, ktorí majú na zreteli cieľ Nebeského kráľovstva, ktorého zárodok vedia zbadať v bratskom spoločenstve, ktoré uprednostňuje podelenie sa pred vlastníctvom. Toto by som chcel podčiarknuť: uprednostniť podelenie sa pred vlastníctvom. Mať vždy srdce a ruky otvorené, nie zatvorené. Keď je srdce zatvorené, je to srdce stiesnené: nevie ani, ako má milovať. Keď je srdce otvorené, kráča po ceste lásky.
Nech nám Panna Mária, príklad a prvotina chudobných v duchu vďaka úplnej poddajnosti sa Pánovej vôli, pomôže odovzdať sa Bohu, bohatému v milosrdenstve, aby nás naplnil svojimi darmi, predovšetkým hojnosťou svojho odpustenia.
-
Svet si dnes pripomína 64. svetový deň lepry. Podľa slov pápeža Františka, ktoré vyslovil na záver dnešnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra, „táto choroba, i keď je na ústupe, stále patrí medzi najobávanejšie a postihuje tých najchudobnejších a ľudí na okraji spoločnosti“.
Ako ďalej uviedol, „je dôležité bojovať proti tejto chorobe, ale tiež proti diskrimináciám, ktoré vytvára“. Povzbudivé slová adresoval tým, ktorí pomáhajú chorým a ich opätovnému začleneniu do spoločnosti a ubezpečil ich o svojich modlitbách.
