Vatikán 27. januára (RV) Nech nás Boh oslobodí a chráni od hriechu malovernosti, ktorý nám zabraňuje dúfať, mať odvahu a trpezlivosť. Aj tak by sa dala zhrnúť hlavná myšlienka homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno tradične slávil svätú omšu v Dome sv. Marty.Podnet k svojej úvahe našiel Svätý Otec v prvom čítaní z Listu Hebrejom, v ktorom autor listu pobáda kresťanov, ktorí „prestáli veľký boj“, aby „nestratili dôveru“ v Pána (Hebr 10,32-39). Dnešné liturgické čítanie, vysvetlil pápež František, nás vyzýva k tomu, aby sme žili kresťanský život nezabúdajúc na minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
List nás v úvode pozýva k tomu, aby sme sa rozpamätali, objasnil Svätý otec, lebo „kresťanský život nezačína dnes: dnes pokračuje“. Rozpamätať sa znamená „všetko si pamätať“: dobré veci i tie menej dobré; znamená to predložiť svoj príbeh „pred Boha“, bez toho, aby sme ho zakrývali či skrývali:
„,Bratia, len sa rozpomeňte na prvé dni’: [išlo o] dni nadšenia, kráčania vpred vo viere, keď sa začal život viery, vytrpené skúšky... Kresťanský život, ani každodenný duchovný život, sa nedá pochopiť bez rozpamätávania sa. Nielen že sa nedá pochopiť: bez pamäte sa nedá kresťansky žiť. Spomienka na Božiu spásu v mojom živote, spomienka na moje biedy v mojom živote; ako ma však Pán z týchto hrôz zachránil! Rozpamätávanie sa je milosť: milosť, o ktorú treba prosiť. ,Pane, nech nezabudnem na tvoj krok, nech nezabudnem na dobré chvíle, aj tie ťažké; radosti i kríže’. Kresťan je človek rozpamätávania sa“.
Autor Listu Hebrejom následne poukazuje na to, že „sme na ceste očakávania“, očakávania „stretnutia sa s Pánom“, dodal pápež František, podľa ktorého nás práve toto rozpamätávanie „núti žiť z viery“:
„Nádej: pozeranie do budúcnosti. Tak, ako nie je možné žiť kresťanský život bez rozpamätávania sa na podniknuté kroky, nie je možné žiť kresťanský život bez pozerania do budúcnosti s nádejou na stretnutie s Pánom. [Autor listu Hebrejom] hovorí krásnu vetu: ,Lebo ešte chvíľku...[a ten, ktorý má prísť, príde]’. Život je vanutie. Plynie. Keď je človek mladý, myslí si, že má pred sebou mnoho času, potom nás však život učí tie slová, ktoré hovoríme všetci: ,Uf, ako plynie čas! Tohto som poznal od malička a teraz sa žení! Ako ten čas uteká!’. [Pán] príde čoskoro. Nádej zo stretnutia s ním je však život v napätí medzi rozpamätávaním sa a nádejou, minulosťou a budúcnosťou“.
Po tretie nás List Hebrejom pozýva žiť prítomnosť „toľkokrát bolestnú a smutnú“ s „odvahou a trpezlivosťou,“ vysvetlil ďalej Svätý Otec František. To znamená s úprimnosťou, bez hanby znášajúc životné udalosti. Sme hriešnici, konštatoval Petrov nástupca, „všetci nimi sme. Niekto skôr, niekto neskôr... ak chcete, môžeme potom zhotoviť zoznam, avšak všetci sme hriešnici. Všetci. Kráčame však s odvahou a s trpezlivosťou. Nezostaňme na mieste, pribití, lebo to nám nedovolí rásť“.
Na záver Listu Hebrejom autor vyzýva kresťanov, aby necúvli vo viere, nestrácali nádej, odvahu a trpezlivosť a neupadli do malovernosti. „Je to hriech, ktorý ti nedovolí kráčať vpred“, zatiaľ čo Ježiš hovorí: „Nemajte strach“. Maloverní sú „tí, ktorí kráčajú späť, ktorí sa príliš boja sami o seba, ktorí majú zo všetkého strach“, vysvetli pápež František a na záver svojej dnešnej rannej homílie dodal:
„,Neriskovať, prosím, len to nie... rozvážnosť...’. Božie prikázania všetky, všetky... Áno, je to pravda, avšak toto ťa paralyzuje, pobáda ťa zabudnúť na toľké prijaté milosti, oberá ťa o pamäť, oberá ťa o nádej, lebo ti nedovoľuje ísť [vpred]. A tak prítomnosť kresťana, kresťanky je taká, ako keď niekto kráča po ulici, príde nečakaný dážď. Oblečenie však nie je dostatočne kvalitné a tak sa zbehne. Ustráchané duše... Toto je malovernosť: toto je hriech proti pamäti, odvahe, trpezlivosti a nádeji. Nech nám Pán pomôže rásť v rozpamätávaní sa, rásť v nádeji, nech nám dá každý deň odvahu a trpezlivosť a oslobodí nás od malovernosti, od strachu zo všetkého... Ustráchané duše, aby sa zachránili. Ježiš hovorí: ,Kto chce svoj život zachrániť, stratí ho’“.
