Svätý Otec vo svojom príhovore o ekonomických systémoch a ich vzťahu k ľuďom povedal:

„Predovšetkým chcem zdôrazniť, že je neprípustný a tiež neľudský ekonomický systém, ktorý vyraďuje mužov, ženy, deti, len z toho dôvodu, že sa zdajú byť neužitoční podľa kritérií podnikovej rentability alebo iných organizácií. Presne toto vyraďovanie ľudí spôsobuje úpadok a neľudskosť akéhokoľvek politického a ekonomického systému: tí, ktorí spôsobujú alebo dovolia vyraďovanie iných – utečencov, zneužívaných alebo zotročovaných detí, chudobných, ktorí zomierajú na ulici kvôli mrazu – oni sami sa stanú strojmi bez duše, akceptujúc podvedome princíp, že tiež oni, skôr alebo neskôr, budú vyradení - je to ako bumerang! Ale je to pravda: skôr alebo neskôr budú vyradení, keď už nebudú užitoční pre spoločnosť, ktorá si do svojho stredu dala boha peňazí.

V roku 1991 svätý Ján Pavol II., v čase keď padli nespravodlivé politické systémy a nastalo postupné zjednocovanie trhov, čo už dnes bežne nazývame globalizáciou, upozorňoval na riziko, že sa všade rozšíri kapitalistická ideológia. Tá brala slabý alebo nulový ohľad na javy ako vyradenie, využívanie a odcudzenie človeka, neberúc do úvahy mnohých, ktorí žijú aj dnes v podmienkach hmotnej a morálnej núdze. Zverila riešenie len voľnému rozvoju síl trhu. Môj predchodca pri otázke, či tento ekonomický systém je model, ktorý môžeme ponúknuť tým, ktorí hľadajú cestu skutočného ekonomického a sociálneho rozvoja, došiel k jasnej zápornej odpovedi. Toto nie je cesta (porov. Centesimus annus, 42).

Na nešťastie, riziká, ktorých sa obával Ján Pavol II. sa v plnej miere naplnili. Napriek tomu v tom istom čase sa rozvinuli a zrealizovali mnohé snahy jednotlivcov a inštitúcií pre nápravu zla spôsobeného nezodpovednou globalizáciou. Matka Tereza z Kalkaty, ktorú som mal tú česť pred niekoľkými mesiacmi vyhlásiť za svätú a ktorá je ikonou našich čias, určitým spôsobom reprezentuje a spája tieto snahy. Ona sa skláňala k vysilením ľuďom, ponechaným zomierať na okraji ciest, spoznajúc v každom z nich dôstojnosť, ktorú dostali od Boha. Prijala každý ľudský život. Ten nenarodený aj ten opustený a odmietnutý a dala zaznieť svojmu hlasu pred mocnými sveta, aby spoznali zločiny chudoby, ktorú oni sami vytvorili. (porov. Príhovor pri svätorečení Matky Terezy z Kalkaty, 4. sept. 2016).

To je prvý postoj, ktorý môže priviesť k solidárnej a spolupracujúcej (kooperatívnej) globalizácii. Žiada sa najmä, aby každý osobne nebol ľahostajný k zraneniam chudobných, ale naučil sa spolucítiť s tými, ktorí trpia prenasledovaniami, osamelosťou, núteným presídlením alebo oddelením od svojich rodín; s tými, čo nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, s tými čo trpia hladom, zimou alebo horúčavou.

Toto spolucítenie zaistí, že ekonómovia a politici budú môcť používať svoju inteligenciu a svoje zdroje nie len na kontrolu a monitorovanie dôsledkov globalizácie, ale tiež pomôže zodpovedným na rôznych politických úrovniach – regionálnych, národných, medzinárodných – skorigovať smerovanie vždy, keď je to potrebné. Politika a ekonómia by totiž mali zahrňovať uplatňovanie cnosti rozvážnosti.

Cirkev má stále nádej, lebo pozná veľké schopnosti ľudskej inteligencie, ktorá si nechá pomôcť a nechá sa viesť Bohom, a tiež pozná dobrú vôľu malých aj veľkých, chudobných i bohatých, podnikateľov i zamestnancov. Teda vás povzbudzujem pokračovať vo vašom úsilí, stále vedení sociálnou náukou Cirkvi, presadzovať spolupracujúcu (kooperatívnu) globalizáciu spolu so všetkými zainteresovanými osobami - občianskou spoločnosťou, vládami, medzinárodnými organizáciami, akademickými a vedeckými spoločnosťami a ďalšími – a prajem úspech vašej práci.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV ab; ml ) 20170114006   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]