TK KBS

Dnes je utorok 26. 09. 2017   Meniny má Edita       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Top témy
Všetky
100. výročie fatimských zjavení
Titus Zeman [rss]

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília Svätého Otca Františka: Výzvy nedôstojných jasličiek dneška
P:3, 25. 12. 2016 11:27, ZAH



Vatikán 25. decembra (RV) Vianočnú omšu vo svätej noci slávil pápež František v Bazilike sv. Petra už tradične o 21.30 za účasti členov Rímskej kúrie, diplomatického zboru pri Svätej stolici a pútnikov. Pri vstupnom obrade spojenom so spevom kalendy o historickom narodení Mesiáša pápež odhalil podobizeň Ježiška, uctil si ju bozkom a slávnostným incenzom.

V homílii sa Svätý Otec okrem ohlásenia vianočnej radosti spojenej s jasnými znameniami spásy zmienil aj o rozmere smútku, ktorý je v tajomstve Vianoc rovnako prítomný. Upozornil na doliehajúce výzvy biedy detí dnešnej doby, ktoré sa podobne ako v časoch Ježiša Krista rodia v nedôstojných podmienkach: v protileteckých krytoch a lodných podpalubiach, alebo sa im bráni, aby sa vôbec narodili. Vianoce dnes navyše padli do zajatia svetskosti, z ktorého ich treba vyslobodiť, upozornil pápež František.

Prinášame v plnom znení homíliu Svätého Otca Františka

«Zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom» (porov. Tít 2,11). Slová apoštola Pavla zjavujú tajomstvo tejto svätej noci: zjavila sa Božia milosť, jeho bezplatný dar. V Dieťati, ktoré nám je darované, sa stáva konkrétnou Božia láska k nám.

Je to noc slávy, tej slávy, ktorú ohlasovali anjeli v Betleheme a tiež my ju ohlasujeme v celom svete. Je to noc radosti, pretože oddnes a naveky Boh, Večný, Nekonečný, je Boh s nami: nie je ďaleko, nemusíme ho hľadať v nebeských sférach alebo v nejakej mystickej myšlienke; je blízko, stal sa človekom a nikdy sa neodtrhne od nášho človečenstva, ktoré si osvojil. Je to noc svetla: toho svetla, o ktorom prorokoval Izaiáš (porov. 9,1), že zasvietilo tým, čo kráčajú temnou krajinou, zjavilo sa a zalialo betlehemských pastierov (porov. Lk 2,9).

Pastieri jednoducho objavujú, že «chlapček sa nám narodil» (Iz 9,5) a chápu, že všetka táto sláva, všetka táto radosť, všetko toto svetlo sa sústreďujú na jediný bod, na to znamenie, na ktoré im poukázal anjel: «Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach» (Lk 2,12). Toto je trvalé znamenie, na základe ktorého možno nájsť Ježiša. Nie iba vtedy, ale tiež dnes. Ak chceme oslavovať skutočné Vianoce, meditujme o tomto znamení: krehká jednoduchosť malého novorodeniatka, tíško odpočívajúceho, cítiaceho jemný dotyk plienok, do ktorých je zavinuté. Tam prebýva Boh.

A cez toto znamenie nám evanjelium odhaľuje jeden paradox: hovorí o cisárovi, o vládcovi, o veľkých tých časov, ale Boh neprichádza tam; neobjavuje sa vo vznešenej sieni kráľovského paláca, ale v chudobe maštale; nie vo vznešenom zovňajšku, ale v jednoduchosti života; nie v moci, ale v malosti, ktorá prekvapuje. A na to, aby sme sa s ním stretli, musíme ísť tam, kde sa nachádza: je potrebné zohnúť sa, znížiť sa, stať sa malými. Narodené Dieťa je nám výzvou: volá nás zanechať chvíľkové ilúzie, aby sme kráčali k tomu, čo je podstatné, volá nás zanechať naše nenásytné nároky, zanechať neprestajnú nespokojnosť a smútenie pre nejakú vec, čo nám bude vždy chýbať. Urobí nám to dobre, ak zanecháme tieto veci, aby sme opäť našli v jednoduchosti Boha-Dieťaťa pokoj, radosť, žiarivý zmysel života.

Nechajme si klásť otázky od Dieťaťa v jasliach, ale nechajme si klásť otázky aj od detí, ktoré dnes nie sú uložené v kolíske a láskané milujúcou matkou a otcom, lež spočívajú v úbohých „nedôstojných hrantoch“: v podzemnom kryte, aby sa zachránili pred bombardovaním, na chodníku veľkomesta, v natlačenom podpalubí lode s migrantmi. Nechajme si klásť otázky od detí, ktorým je zabránené sa narodiť, od tých, čo plačú, lebo nikto nechce uhasiť ich hlad, od tých, ktoré nedržia v rukách hračky, ale zbrane.

Tajomstvo Vianoc, ktoré sú svetlom a radosťou, sa nás pýta a burcuje nás, pretože je súčasne tajomstvom nádeje i smútku. Nesie so sebou chuť smútku, keďže láske sa nedostáva prijatia, život sa vyraďuje. Tak sa to prihodilo Jozefovi a Márii, keď našli dvere zatvorené a uložili Ježiša do jasieľ, «lebo pre nich nebolo miesto v hostinci» (v. 7). Ježiš sa narodil odmietnutý niektorými a za nezáujmu mnohých. I dnes môže byť prítomný medzi ľuďmi ten istý nezáujem, keď sa Vianoce stanú sviatkom, kde protagonistami sme skôr my, než on; keď svetlá trhu uvrhnú do tieňa svetlo Boha; keď sa pachtíme za darčekmi a zostávame necitliví k tomu, kto žije na okraji spoločnosti. Táto svetskosť uchytila Vianoce do zajatia, je potrebné ich oslobodiť!

Ale Vianoce majú predovšetkým chuť nádeje, pretože, napriek našim temnotám, Božie svetlo žiari. Jeho príjemné svetlo nevyvoláva strach; Boh, ktorý je do nás zamilovaný, nás priťahuje svojou nežnosťou, keď sa rodí ako chudobný a krehký uprostred nás, ako jeden z nás. Rodí sa v Betleheme, čo znamená „dom chleba“. Zdá sa, že nám tým chce povedať, že sa rodí ako chlieb pre nás; prichádza do života, aby nám dal svoj život; prichádza do nášho sveta, aby nám priniesol svoju lásku. Neprichádza požierať a rozkazovať, ale živiť a slúžiť. Takto je tu priame spojenie medzi jasličkami a krížom, na ktorom bude Ježiš chlebom, ktorý sa láme: je to priame spojenie lásky, ktorá sa dáva a zachraňuje nás, ktorá dáva svetlo nášmu životu, pokoj našim srdciam.

V tú noc to pochopili pastieri, ktorí v tej dobe patrili medzi vylúčených. Ale v Božích očiach nikto nie je vylúčený, a práve oni boli pozvaní k Vianociam. Kto si bol istý sebou samým, sebestačný, ten zostal doma pri svojich veciach; pastieri naopak „vykročili bez otáľania“ (porov. Lk 2,16). Aj my sa nechajme v túto noc konfrontovať s Ježišom, aby nás zavolal a vzbudil v nás otázku. Poďme k nemu s dôverou, vychádzajúc z toho, v čom sa cítime byť okrajoví, vychádzajúc z našich limitov, vychádzajúc z našich hriechov.

Nechajme sa dotknúť nežnosťou, ktorá zachraňuje. Priblížme sa k Bohu, ktorý sa stáva blízkym, postojme a prizrime sa jasličkám, predstavme si v duchu Ježišovo narodenie: svetlo, pokoj, najväčšia chudoba a odmietnutie. Vstúpme do pravých Vianoc s pastiermi, prinesme Ježišovi to, čím sme, naše vylúčenia, naše neuzdravené rany, naše hriechy. Takto v Ježišovi zakúsime pravého ducha Vianoc: krásu toho, že sme milovaní Bohom. S Máriou a Jozefom stojíme pred jasličkami, pred Ježišom, ktorý sa rodí ako chlieb pre môj život. Kontemplujúc jeho pokornú a nekonečnú lásku, povedzme mu jednoducho ďakujem: ďakujem, že si toto všetko urobil pre mňa.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)



( TK KBS, RV dk ,lm, jb; pz ) 20161225004   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 773 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2017