Zvir 7. decembra (TK KBS) V sobotu 3. decembra sa na hore Zvir v Litmanovej slávila Fatimská sobota. Sobotňajší program sa začal modlitbou rozjímavého radostného svätého ruženca a pokračoval slávením svätej liturgie. Hlavným slúžiteľom a zároveň kazateľom bol Michal Leščišin, rektor chrámu na hore Zvir. Svojou homíliou povzbudil veriacich k bdelosti a pripravenosti, pretože nikto z nás nevie, kedy si ho Pán povolá k sebe do večnosti. Je preto dôležité, aby sme boli neustále ostražití a nedovolili diablovi vniknúť do nášho srdca. A všetci, ktorých Pán pri svojom príchode nájde bdieť budú blahoslavení! Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov, tiež modlitba Korunky Božieho milosrdenstva a modlitba zverenia sa fatimskej Panne Márii.
V nedeľu 4. decembra hora Zvir znovu privítala veriacich pútnikov, ktorí sa nedali odradiť tuhou zimou a prišli sem sláviť poslednú Malú púť v tomto kalendárnom roku. Program púte bol tradične otvorený uctením si ikony Presvätej Bohorodičky, nasledovala pobožnosť Ďakovného akatistu a po nej modlitba rozjímavého svätého ruženca.
Ústredným bodom programu púte bola archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Evanjelium a homíliu ohlásil otec Michal Leščišin. V spojitosti s evanjeliom o desiatich malomocných vyzdvihol dôležitosť a podstatu viery človeka. Je potrebné prijímať Božie slovo do nášho života, ale ešte dôležitejšie je podľa neho denne žiť. Evanjelium nám ukazuje moc Kristových slov, ktoré uzdravujú tých, ktorí k nemu prichádzajú s vierou. No Kristus výrazne poukazuje aj na význam vďačnosti, ktorú od nás žiada. Kristus očakáva našu vďačnosť za všetky dobrodenia, ktoré sa nám dostávajú počas života, ale je tiež potrebné chváliť Boha aj za všetky tie nepríjemnosti, ktorých sa nám v živote dostáva nemálo, pretože aj skrze ne nás Pán mnohokrát učí pochopiť zmysel kríža a bolesti. Okrem iného otec Michal vyzval pútnikov, aby sa zbavili formalizmu a aby vždy vykonali viac, ako je ich povinnosťou niečo urobiť. Deviati malomocní urobili to, čo bolo formálne, ale iba jeden dokázal urobiť niečo navyše; a to chváliť Pána. Po svätej liturgii nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, modlitba požehnania náboženských predmetov a Korunky Božieho milosrdenstva.
Informoval Michal Pavliško