Vatikán 2. decembra (RV) Cirkev potvrdila nových kandidátov smerujúcich k blahorečeniu a ďalším osobnostiam priznala hrdinské cnosti. Ide o svedkov viery z rôznych krajín, zväčša z 20. storočia. Pápež František schválil vyhlásenie príslušných dekrétov pri včerajšom stretnutí s prefektom Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angelom Amatom.V troch prípadoch ide o mučeníctvo, v jednom prípade o zázrak. Zázrak bol uznaný na príhovor Božieho služobníka Jána Schiavu (1903-1967), kňaza Kongregácie svätého Jozefa. Pochádzal z Talianska a veľkú časť života pôsobil na misiách v Brazílii, kde sa venoval duchovnej formácii kňazov a rehoľných sestier.
Svätý Otec tiež potvrdil mučeníctvo Božieho služobníka Teofila Matulionisa (1873 – 1962), arcibiskupa litovského Kaišiadorysu. V roku 1929 bol tajne vysvätený za biskupa. Počas svojho života bol trikrát uväznený sovietskym režimom a odsúdený celkovo na 23 rokov v gulagoch. Z posledného väzenia sa vrátil v roku 1956 a v roku 1957 bol tajne vymenovaný za biskupa Kaišiadoryskej diecézy. Za arcibiskupa bol menovaný v roku 1962 a v tom istom roku aj zomrel.
Mučeníkom bol tiež uznaný diecézny kňaz Stanley Francesco Rother (1935-1981), pôvodom z americkej Oklahomy. Po vysvätení za kňaza pôsobil na misiách v Guatemale medzi pôvodným obyvateľstvom v oblasti Santiago Atitlán. Na misii bol aj z nenávisti voči viere 28. júla 1981 zabitý.
Tretí dekrét o mučeníctve sa týka 21-člennej skupiny martýrov z obdobia Španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-1937, rehoľného kňaza Vincenza Queralta Lloreta a spoločníkov.
Dekréty o hrdinských cnostiach sa vzťahuje na osem osobností, medzi nimi je taliansky kardinál Guglielmo Massaja (1809-1889) z rehole kapucínov. Ďalej sú to štyri rehoľníčky a traja diecézni kňazi.
