Vatikán 16. novembra (RV) Musíme sa vyvarovať pred tým, aby sa z nás stali „vlažní kresťania“, lebo tak stratíme zo zreteľa Pána. S týmto varovaním sa dnes obrátil na veriacich pápež František v Dome sv. Marty, kde slúžil rannú omšu. Svätý Otec upozornil na to, že Pán sa nás vždy snaží usmerniť, prebudiť našu vlažnú a ospanlivú dušu. Podľa jeho slov by sme mali byť pozorní a bdelí na Pánovo klopanie na naše dvere. V úvode svojej katechézy sa nechal pápež inšpirovať dnešným čítaním zo Zjavenia apoštola Jána, v ktorom Pán napomína „vlažných“ veriacich z laodicejskej cirkvi (Zjv 3,1-6.14-22). Svätý Otec poukázal na aktuálnosť rizika „vlažnosti“ aj v dnešnej Cirkvi. Pán, podľa jeho slov, používa silný jazyk na to, aby pokarhal „kresťanov, ktorí nie sú ani studení, ani horúci“ a ktorým hovorí: „Už-už ťa vypľúvam z úst“. Pápeža zaujalo, ako Pán karhá zotrvávanie vo falošnom pokoji:
„Čo si asi tak myslí ten vlažný? Pán to tu jasne hovorí: myslí si, že je bohatý. ,Zbohatol som a nič viac nepotrebujem. Som pokojný’. Ide o pokoj, ktorý klame. Ak je v duši cirkvi, rodiny, komunity či jednotlivca stále všetko v pokoji, nie je tam Boh“.
Práve vlažných, dodal pápež František, Pán upozorňuje, aby nezaspali v tejto vlažnosti, v presvedčení, že už nič viac nepotrebujú, že nikomu neubližujú. Pán označuje tých, ktorí sa považujú za bohatých, za neverných a úbohých. Avšak dodáva, že „to robí z lásky“, aby objavili iné bohatstvo, to, ktoré môže dať iba on:
„Nie to bohatstvo duše, kedy si myslíš, že ho máš, lebo si dobrý, keďže si všetko dobre plníš, si v pohode: ale iné bohatstvo, to, ktoré pochádza od Boha, ktorý vždy prináša kríž, vždy prináša búrku, vždy prináša nejaké to znepokojenie v duši. A radím ti kúpiť si biele šaty, aby si sa do nich zaodel a tak nebolo vidieť tvoju hanebnú nahotu: vlažní ľudia si neuvedomujú, že sú nahí, ako tá rozprávka o nahom kráľovi, ktorému to povie malý chlapec: ,Veď ten kráľ je nahý!’... Vlažní ľudia sú nahí“.
Ľudia, ktorí sú vlažní, „strácajú schopnosť kontemplovať, schopnosť vidieť veľké a krásne Božie veci,“ vysvetlil Svätý Otec. Práve preto sa Pán snaží zobudiť nás, pomôcť nám obrátiť sa. Pápež ďalej pokračoval: Pán to robí aj „iným spôsobom: pozýva nás: ,Hľa, som pri dverách a klopem’“. Na tomto mieste Petrov nástupca zdôranil, že je dôležité byť schopnými „začuť, kedy Pán klope na naše dvere“, „lebo nám chce dať niečo dobré, chce k nám vstúpiť“.
Zároveň konštatoval, že existujú kresťania, ktorí „si nevšimnú, keď Pán klope“, „každý buchot je pre nich rovnaký“. Treba preto „jasne chápať“, kedy klope Pán, kedy nám chce priniesť svoju útechu. A Pán, dodal na záver svojej homílie pápež František, stojí pred nami tiež preto, aby sa k nám „nechal pozvať“. Tak ako v prípade Zacheja z dnešného evanjelia (Lk 19,1-10). „Tú zvedavosť malého Zacheja zasial Duch Svätý,“ zdôraznil pápež František:
„Iniciatíva prichádza od Ducha a smeruje k Pánovi: Pán čaká. Zodvihne zrak a hovorí: ,Pozvi ma do svojho domu’. Pán čaká... vždy tam stojí s láskou: či už aby nás napravil, ale aby nás pozval k večeri alebo aby sa nechal pozvať. Je tam, aby nám povedal: ,Prebuď sa’. Je tam, aby nám povedal: ,Otvor’. Stojí tam, aby nám povedal: ,Poď dolu’. Ale je to vždy on. Viem rozlíšiť vo svojom srdci, keď mi Pán hovorí: ,Zobuď sa’? Keď mi povie: ,Otvor’? A keď mi hovorí: ,Poď dolu’? Nech nám Duch Svätý dá milosť vedieť rozpoznať tieto volania“.
