Bratislava 25. októbra (TK KBS) V uplynulých dňoch zomreli dvaja bratia Spoločnosti Ježišovej. Obaja v senioráte v Ivanke pri Dunaji. Prvý - br. Jozef Osvald SJ - zomrel v piatok 21. októbra, druhý - P. Vincent Petrík, SJ v sobotu 22. októbra. Pohrebnú svätú omšu za zosnulých slávil v pondelok bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Jozefa Osvalda dnes pochovali v jeho rodnej obci Lacková v okrese Stará Ľubovňa. P. Vincenta Petríka pochovajú v piatok v rodnom Hýľove v okrese Košice vidiek.
P. Vincent Petrík sa narodil 20. marca 1924 v obci Hýľov (okres Košice vidiek). Po absolvovaní osemročnej základnej ľudovej školy v Hýľove študoval na slovenskom 8-ročnom gymnáziu v Košiciach. V júni 1944 bol ako študent vzatý do pracovného tábora. Štúdium na gymnáziu úspešne ukončil v r. 1946 maturitnou skúškou a pokračoval v štúdiu v Rímskokatolíckom seminári v Košiciach. Po ukončení tretieho ročníka teologického štúdia sa prihlásil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Do noviciátu nastúpil 8. septembra 1949. Po Barbarskej noci 13. apríla 1950 bol spolu s inými novicmi eskortovaný do Jasova a Podolínca a 4. septembra nastúpil na vojenskú službu k jednotke PTP, kde strávil 3 roky. Po návrate z vojny sa zamestnal v Elektrotechnických závodoch Košice, ktoré sa neskôr premenovali na Energetické závody Košice. Tu pracoval v projekcii a vo vedecko-technických informáciách, kde vybudoval knižnicu. Popri zamestnaní si doplnil nadstavbové štúdium na Elektrotechnickej priemyslovke a neskôr po dobu troch rokov študoval popri zamestnaní na Elektrotechnickej fakulte na Vysokej škole v Košiciach. Až do svojho dôchodku v roku 1985, pôsobil na učňovskej škole, ktorá sa v priebehu rokov zmenila na Strednú odborné učilište dopravné. Počas pôsobenia na škole úspešne ukončil vysokoškolské štúdiá na VŠT v odbore kybernetika a pedagogické štúdium pre stredné školy. Počas vojenskej služby v PTP bol 28. februára 1953 tajne vysvätený za kňaza Spoločnosti Ježišovej v Prahe u sestier v Krči biskupom Matouškom. Po návrate z vojny pokračoval tajne v štúdiu teológie pod vedením pátra Emila Krapku SJ. Pravidelne dával duchovné cvičenia a od r. 1965 spolupracoval na formovaní adeptiek pre rehoľné povolania (Krížové sestry, IBMV, Angelinky). Účinkoval v učiteľskom speváckom zbore, vypomáhal v opernom zbore, viedol folklórny a turistický krúžok na škole. Od 17. novembra 1989 sa začala oficiálna pastoračná práca P. Petríka, keď dostal ústne povolenie pre duchovné správcovstvo sestier Vincentiek v charitnom dome v Brehove a súčasne spravoval farnosť. Ďalej pôsobil ako kaplán pri farnosti sv. Alžbety v Košiciach, rektor jezuitskej kaplnky v Košiciach, exercitátor a spovedník v novootvorenom exercičnom dome v Prešove a ľudový misionár, kaplán pri farnosti Banská Bystrica-Radvaň, niekoľko rokov pôsobil ako misionár na Ukrajine a nakoniec duchovný správca kongregácie sestier Dcér sv. Františka v Báči. Od 1. januára 2008 vypomáhal v duchovnej službe v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji a venoval sa literárnej činnosti. Páter Petrík bol aj plodný spisovateľ. Napísal štyri knihy: Posledná vila, Čudná vojenčina, Cudzincom vo vlastnom dome a Ľudské a Božie cesty. V ostatnom čase si ťažká choroba vynútila viaceré hospitalizácie v nemocnici a pripútanie k lôžku.
Br. Jozef Osvald SJ sa narodil 25. 4. 1927 v Lackovej (okres Stará Ľubovňa) v mnohodetnej maloroľníckej rodine manželov Jozefa a Márie, rodenej Selepovej. Ukončil základnú školu v Lackovej a meštianku v Starej Ľubovni. V poslednom ročníku navštevoval špeciálnu učňovskú školu, kde sa učil základom zručnosti v strojopise, rýchlopise, kníhviazačštve a iných remesiel. Po ukončení školy pracoval ako robotník na výstavbe železnice z Ľubotína do Podolínca. Ako sedemnásťročný prejavil záujem o rehoľný život a 30. 7. 1944 sa stal ašpirantom Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Do noviciátu vstúpil 30. 7. 1945 v Ružomberku. Prvé rehoľné sľuby mu rehoľní predstavení odložili zo zdravotných dôvodov a uvoľnili ho na výpomoc rodičom v poľnohospodárskych prácach v rodnej Lackovej. Tam ho aj zastihlo zrušenie rehoľných rádov zločineckým komunistickým režimom. Br. Jozef strávil rok od 14. 4. 1950 do 14. 4. 1951 vo vyšetrovacej väzbe v Prešove a v táboroch nútených prác v Hronci a Novákoch. Po prepustení na slobodu strávil rok v rodnej Lackovej. V novembri 1952 sa na dobu jedného roka zamestnal na stavbe cukrovaru vo Vavroviciach pri Opave a následne na stavbách Priemstavu v Studěnke-Butoviciach. Od mája 1954 pomáhal na stavbe rodinného domu v Lackovej. Po úspešnom zložení maliarských skúšok pracoval v rokoch 1954-58 ako maliar v OSP v Starej Ľubovni. Medzi rokmi 1958-60 pracoval doma na poľnohospodárstve. Od 2. 11. 1960 sa zamestnal ako kostolný maliar v podniku Pridružená výroba Kapušany pri Prešove a neskôr v Remesloslužbe Košice, kde počas celého obdobia až do začiatku roku 1991 pracoval s jednou skupinou maliarov a spolu vymaľovali viac ako 170 kostolov. Svoje prvé rehoľné sľuby zložil po 39 rokoch od skončenia noviciátu, a to 3. 1. 1986 vo Sv. Kríži a posledné sľuby 31. 7. 1989 v Udiči. Po páde komunistického režimu a navrátení domu Spoločnosti Ježišovej v Košiciach sa stal členom jezuitskej komunity v Košiciach, kde ho rehoľní predstavení poverili spoluprácou na rekonštrukcii domu. Neskôr zreštauroval krížovú cestu na Kalvárii v Prešove. V roku 2013 ho predstavení preložili do komunity seniorátu Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji, kde sa až do svojej smrti s radostnou vytrvalosťou modlil za Cirkev a Spoločnosť Ježišovu. Dlhý a plodný život brata Jozefa Osvalda SJ ukázal, že väzenie, pracovné tábory a rozličné pracoviská ho utvrdili v nádeji vytrvať v rehoľnom povolaní a v službe Kristovi Kráľovi až do konca.
TK KBS informoval Jozef Šofranko SJ
