Vatikán 14. októbra (RV) „Maloletí migranti, zraniteľní a bez hlasu“ - to je názov témy posolstva Svätého Otca Františka k Svetovému dňu migrantov, ktorý budeme sláviť 15. januára 2017. Vo Vatikáne ho predstavili vo štvrtok v Tlačovom stredisku Svätej stolice za účasti predsedu Pápežskej rady pre migrantov a cestujúcich kardinála Antonia Mariu Vegliò. Pápež upriamuje pozornosť na dramatickú situáciu miliónov detí a neplnoletých. Podľa odhadov medzinárodných organizácií ide až o 50 miliónov detí, ktoré sú z rôznych dôvodov nútené opustiť svoju vlasť. Kardinál Vegliò počas dnešnej tlačovej konferencie poukázal na jeden z kľúčových bodov pápežovho posolstva, ktorým je využívanie opustených a bezbranných detí:
„Je to obrovský problém, lebo sa vie, ako tie deti skončia: tak, že budú páchať trestné činy. Nie z vlastnej vôle, chúďatá, sú ešte malí, hoci sú vo veku dorastu. Ak nemajú pokojné prostredie, ak nežijú v prostredí, ktoré ich prijíma a chápe, skôr či neskôr skončia ako kriminálnici, dobrovoľne alebo z donútenia. Ak hovoríme o deťoch, oni to nechcú, nemôžu to chcieť: chcú byť deťmi, ale nemôžu nimi byť“.
Kardinál Vegliò na otázku, ako môže v tejto dramatickej situácii pomôcť Cirkev odpovedá:
„Myslím si, že tá najdôležitejšia vec, ktorú by mala Cirkev konať a ktorú koná je robiť ľudí citlivejšími voči druhým: je to človek, ktorý má právo byť rešpektovaný; a ak hovoríme o migrantoch, má právo na migrovanie, na štúdium, na to, aby mal domov, ako každý z nás. Jednoducho prebúdzať cit pre takýto spôsob zmýšľania“.
Tisícky migrantov prichádzajú do vyspelých európskych krajín za lepším životom, no mnohí z nich utekajú pred vojnou, ako napríklad obyvatelia Sýrie. Reaguje kardinál Vegliò:
„Je to vážne pre všetkých, ale pre malé deti je situácia vždy vážnejšia. Dieťa, chúďa, je bezbranné, malé, a je tiež cudzincom, keď sem príde. Takže, ak sa nad tým zamyslíme, je to smutné, keď niekto povie: ,Vráť sa odkiaľ si prišiel!’ Ale odkiaľ? Vrátiť sa tam, kde je vojna, v ústrety smrti?“.
Priblížme si niekoľko myšlienok z pápežovho posolstva:
„«Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal» (Mk 9,37; porov. Mt 18,5; Lk 9,48; Jn 13,20). Týmito slovami evanjelisti pripomínajú kresťanskému spoločenstvu Ježišovo učenie, ktoré je zároveň uchvacujúce i veľmi záväzné.“ (...)
„Evanjelisti sa však vyjadrujú aj o zodpovednosti tých, ktorí konajú proti milosrdenstvu: «Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny» (Mt 18,6; porov. Mk 9,42; Lk 17,2). Ako si nespomenúť na toto prísne napomenutie pri pomyslení na vykorisťovanie mnohých detí, ktoré ľudia bez škrupúľ nútia k prostitúcii alebo zneužívajú na pornografiu, robia z nich maloletých otrokov, či najímajú ich ako vojakov, zapájajú do obchodu s drogami a ďalších foriem zločinnosti, a pritom sú tieto deti nútené utekať od konfliktov a prenasledovania, riskujúc, že sa niekde ocitnú samy a opustené?“ (...)
„Hranica medzi migráciou a obchodom s ľuďmi je často veľmi tenká. K ľahkej zraniteľnosti migrantov, zvlášť ak ide o deti, prispievajú mnohé faktory: núdza a nedostatok prostriedkov na prežitie, ku ktorým sa pripájajú nereálne očakávania navodené médiami; nízka úroveň vzdelanosti; neznalosť zákonov, kultúry a často i jazyka hostiteľskej krajiny. Všetko to ich robí fyzicky i psychicky závislými. No najsilnejším popudom k vykorisťovaniu a zneužívaniu detí je existujúci dopyt. Ak sa nenájde spôsob, ako prísnejšie a dôraznejšie zasiahnuť voči tým, čo z toho majú úžitok, nebude možné zabrániť mnohým formám otroctva, ktorých obeťami sú mladiství.
Preto je nevyhnutné, aby s ohľadom na dobro svojich detí imigranti čo najužšie spolupracovali so spoločenstvami, ktoré ich prijali. S veľkou vďačnosťou preto hľadíme na cirkevné i občianske organizácie a inštitúcie, ktoré s veľkým úsilím venujú svoj čas i sily na ochranu maloletých pred rozličnými formami zneužívania. Je dôležité, aby sa nadväzovala čoraz účinnejšia a konkrétne zameraná spolupráca, založená nielen na výmene informácií, ale aj na posilnení sietí, ktoré budú schopné zaistiť, že sa zasiahne včas a cielene. Pritom nepodceňujeme mimoriadnu silu cirkevných spoločenstiev, ktorá sa prejavuje predovšetkým vtedy, keď sú zjednotené v modlitbe a bratskom spoločenstve.“
„Podstatnú úlohu napokon zohráva prijatie adekvátnych národných procedúr a projektov spolupráce medzi domovskými a hostiteľskými krajinami, zameraných na odstránenie príčin nútenej emigrácie maloletých.“
