Vatikán 11. októbra (RV) Pápež František prijal v pondelok 10. októbra na súkromnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata. Na záver stretnutia Svätý Otec schválil vydanie dekrétov, ktoré potvrdzujú hrdinské cnosti štyroch nových ctihodných Božích služobníkov.Prvý z nich patrí Božiemu služobníkovi Luigimu Zambranovi Blancovi, diecéznemu kňazovi a zakladateľovi sekulárneho inštitútu Nazaretský dom (špan. Hogar de Nazareth). Otec Zambrano sa narodil 23. decembra 1909 na východe Španielska. Počas 35-ročnej kňazskej služby sa aktívne venoval pastorácii detí, mladých i dospelých. Pripisuje sa mu zázrak, keď v jedálni, ktorú dal vybudovať pre deti, z malého množstva ryže navarili pre veľký počet detí. Otec Zambrano zomrel v povesti svätca 14. februára 1983.
Pápež František ďalej potvrdil hrdinské cnosti Božieho služobníka ďalšieho španielskeho kňaza Tiburzia Arnáiza Muñoza zo Spoločnosti Ježišovej. Jezuita prejavoval veľkú lásku najmä k chorých, ktorých často navštevoval po domoch alebo v nemocniciach. Veľkú starostlivosť preukázal aj väzňom, pričom pútal pozornosť najmä svojim zápalom pre evanjelium, odovzdaním sa a minimálnym odpočinkom pre svoje telo. Otec Arnáiza zomrel 18. júla 1926 vo veku 61 rokov.
Tretí dekrét o hrdinských cnostiach patrí novej Božej služobníčke Márii Terézii Spinelliovej, zakladateľke Kongregácie sestier augustiniánok, služobníčok Ježiša a Márie. Ako 16-ročná sa vydala, neskôr si pre násilnícke sklony svojho manžela veľa vytrpela, všetky poníženia a utrpenie však obetovala za jeho obrátenie. Napriek tomu Rímsky vikár rozhodol o ich odluke. Aby uživila seba i svoju dcéru, venovala sa vyučovaniu. V roku 1821 otvorila prvú verejnú školu pre dievčatá a o šesť rokov neskôr založila rehoľu, pričom prijala augustiniánsku spiritualitu. Mária Terézia Spinelliová zomrela 22. januára 1850. Dnes jej nasledovníčky pôsobia najmä v Taliansku, na Malte, v Anglicku, USA, Brazílii, Indii či v Austrálii.
Posledný dekrét, ktorý Svätý Otec František schválil, pripisuje hrdinské cnosti Božej služobníčke Márii Costanze Panasovej z rehole klarisiek-kapucínok kláštora v talianskom meste Fabriano. Narodila sa 5. januára 1896. Obaja rodičia odišli za prácou do USA, preto ju vychoval strýko kňaz. Veľkou cnosťou rehoľnice, ktorá mala vo veľkej úcte Božiu Matku, bola pokora. Zomrela len pár dní pred smrťou pápeža Jána XXIII., 28. mája 1963. Páter Pio o nej hovorieval, že je „veľmi milovaným Božím stvorením“ a pre jej svätosť jej predpovedal, že „bude žiariť ako hviezda na nebi“.
