Vatikán/Azerbajdžan 30. septembra (RV) Pred blížiacou sa pápežovou návštevou Azerbajdžanu v nedeľu 2. októbra priblížil situáciu krajiny tamojší apoštolský prefekt, salezián slovenského pôvodu don Vladimír Fekete. V štvrtkovom vydaní vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano vysvetlil, že napriek kresťanskej tradícii prítomnej v Azerbajdžane už od čias apoštolov a ich nasledovníkov je krajinou s absolútnou väčšinou moslimov: „Z historických a kultúrnych dôvodov je islam v Azerbajdžane veľmi umiernený. Možno povedať, že po 70 rokoch prenasledovania zo strany boľševikov sa azerbajdžanský ľud dosť sekularizoval. Avšak počas posledných 20 rokov náboženský život moslimov nanovo ožíva a ak na záver sovietskeho obdobia bolo v celej krajine len 17 mešít otvorených pre modlitbu a kult, dnes ich je viac než 2000. Už od začiatku nezávislosti sa vláda a politici snažia hľadať spôsoby, ako zachovať dobré vzťahy medzi rôznymi etnikami a náboženstvami a aby Azerbajdžan zostal tolerantnou krajinou. V tomto momente majú v istom zmysle ,privilegované‘ miesto náboženstvá tradične prítomné na území: spolu s moslimami židia a Ruská pravoslávna cirkev a medzi nimi aj Katolícka cirkev.“
Podľa slov dona Feketeho tak Svätý Otec v Azerbajdžane uvidí pokojné spolužitie rôznych náboženstiev:
„Pápež František stretne ľud osobitne otvorený a zvedavý voči cudzincom a rôznym náboženským tradíciám. Samotný šejk, ktorý je na čele kaukazských moslimov, chcel osobne prispieť, keď sme budovali kostol v Baku: bol to znak úcty, ktorý sme ocenili. V meste je dobré spolužitie medzi kresťanmi, židmi a moslimami: v našom kostole Nepoškvrneného Počatia sa napríklad prichádzajú modliť mnohé moslimské ženy, hlavne tie, ktoré čakajú dieťa. Veľmi dobre poznáme drahých pravoslávnych bratov, sme spojení prostredníctvom vzťahov úprimnej náklonnosti a pravidelne sa vídame. Vždy pozývame arcibiskupa Alexandra na naše najdôležitejšie slávnosti a on nikdy nezabudne opätovať pozvanie.“
Dodajme, že Mešita „Heydar Aliyev“ v severnej časti Baku, ktorú navštívi aj pápež František, je jedným z unikátnych islamských centier sveta, kde sa spoločne modlia obe vetvy islamu, teda šiíti i sunniti.
Don Fekete sa vo svojom príspevku pre vatikánsky denník ďalej zmienil aj o tom, že Katolícka cirkev v Azerbajdžane dnes prežíva svojím spôsobom ozajstné znovuzrodenie: „Pozostáva len z niekoľkých stoviek miestnych katolíkov a z niekoľkých tisícov cudzincov, ktorí pracujú v krajine. Medzi desiatimi miliónmi obyvateľov sme vlastne malým semiačkom. Modlíme sa, aby sme získali milosť – ako horčičné semiačko – a mali schopnosť rásť a potom aby sme ako zdravý i silný strom poskytli tieň a podporu všetkým, ktorí potrebujú či hľadajú pravdu a zmysel života.“
Ako pripomenul slovenský salezián na čele apoštolskej správy v Azerbajdžane, Katolícka cirkev už od začiatku pomáha v sociálnej sfére, ale aj v ďalších oblastiach:„Katolícka cirkev už od začiatku svojej prítomnosti sa snaží pomáhať obyvateľstvu v sociálnej oblasti. V roku 2000 i potom, keď sme tu začali misiu, sme mali v hlavnom meste Baku tri miesta na výdaj jedla tým najchudobnejším, predovšetkým utečencom z územia Náhorného Karabachu.“
Apoštolský prefekt v Azerbajdžane tiež uviedol, že téma Náhorného Karabachu je v krajine veľmi pálčivá, pričom od pápežovej návštevy sa očakáva pozitívny vplyv aj v tejto oblasti: „Jeden z najcitlivejších problémov v našej krajine je konflikt s Arménskom kvôli kontrole regiónu Náhorný Karabach. Trvá už mnoho rokov a spôsobil početné obete. My všetci dúfame, že prítomnosť pápeža Františka môže povzbudiť hľadanie spôsobov zmierenia. Lebo na hranici umierajú moslimovia, kresťania i židia.“
Don Vladimír Fekete taktiež spomenul, že prakticky celá ekonomika kaukazskej krajiny závisí od ropy, čo ju v uplynulých rokoch kvôli nízkej ceny tejto suroviny urobilo zraniteľnou: „Azerbajdžan je jeden z najväčších producentov ropy a plynu a vládne príjmy v zásade závisia od ich vývozu. Kvôli značnému poklesu ceny nafty v posledných dvoch rokoch ekonómia dostala tvrdý zásah. Miestna mena stratila viac než dve tretiny hodnoty. Zvýšila sa nezamestnanosť.“
