Vatikán 29. septembra (RV) Pápež František prijal dnes ráno v Klementínskej sále členov katolíckych charitatívnych organizácií, ktoré pôsobia v kontexte humanitárnej krízy v Sýrii, Iraku a susedných krajinách. Na úvod stretnutia pozdravil špeciálneho vyslanca štátneho sekretariátu OSN pre Sýriu Staffana de Misturu, ako aj predsedu Pápežskej rady Cor unum Mons. Giampietra Dal Tosa. „Rok od nášho posledného stretnutia musíme s veľkým zármutkom konštatovať, že napriek mnohému úsiliu v rôznych oblastiach logika zbraní a útlaku, temné záujmy a násilie neprestávajú devastovať tieto krajiny, a že až doteraz sme neboli schopní ukončiť vyčerpávajúce utrpenie a pokračujúce porušovanie ľudských práv.
Dramatické dôsledky krízy sú už viditeľné za hranicami regiónu. Výsledkom toho je vážny migračný fenomén“. „Násilie plodí násilie a máme pocit, ako by sme sa nachádzali v špirále spupnosti a zotrvačnosti, z ktorej zdanlivo niet úniku,“ pokračoval pápež František. Vzápätí si položil otázku: „Prečo človek i za cenu nevyčísliteľných škôd na ľuďoch, na dedičstve na životnom prostredí, pokračuje v lži, pomste a násilí? Pomyslime na nedávny útok na humanitárny konvoj OSN... Je to skúsenosť mysterium iniquitatis (tajomstvo neprávosti – pozn. red.), toho zla, ktoré je prítomné v človeku a v histórii a potrebuje byť vykúpené“.
Svätý Otec pri tejto príležitosti poukázal na význam Roku milosrdenstva, „v ktorom intenzívne upierame pohľad na Krista, vtelené Milosrdenstvo, ktoré zvíťazilo nad hriechom a smrťou“ a dodal: „Odpoveď na drámu zla sa nachádza v Kristovom tajomstve“:
„Hľadiac na toľko trpiacich tvárí v Sýrii, v Iraku a v blízkych i ďalekých krajinách, kde sú milióny utečencov nútení hľadať útočisko a ochranu, Cirkev vidí tvár svojho Pána počas umučenia... Práca všetkých tých, (...) ktorí sa nasadzujú pre pomoc týmto ľuďom a pre zachovanie ich dôstojnosti je nepochybne odrazom Božieho milosrdenstva a ako taká je znamením, že zlo má hranicu a že nemá posledné slovo. Je znakom veľkej nádeje, za ktorú chcem poďakovať vám i toľkým osobám, ktoré sú v anonymite, no nie sú neznáme Bohu, ktoré sa najmä počas tohto Jubilejného roku modlia a prihovárajú v tichu za obete konfliktov, predovšetkým za deti a za tých najslabších, a tak podporujú aj vašu prácu“.
Svätý Otec František poukázal na to, že viac než po humanitárnej pomoci „naši bratia a sestry v Sýrii a v Iraku túžia po mieri“ a dodal: „Neúnavne budem preto žiadať medzinárodné spoločenstvo o väčšie a obnovené úsilie na dosiahnutie mieru na celom Blízkom východe a požadovať, aby prestali odvracať zrak inam“: „Ukončiť konflikt je tiež v rukách človeka: každý z nás sa môže a musí stať budovateľom pokoja, lebo každá situácia násilia a nespravodlivosti je ranou na tele celej ľudskej rodiny. Mojou žiadosťou je každodenná modlitba k Bohu, aby inšpiroval mysle a srdcia tých, ktorí majú politickú zodpovednosť, aby sa vedeli vzdať čiastkových záujmov na dosiahnutie väčšieho dobra: mieru“.
Svätý Otec sa na záver stretnutia s členmi katolíckych charitatívnych organizácií pôsobiacich v Sýrii, Iraku a v susedných krajinách poďakoval medzinárodným inštitúciám, predovšetkým OSN, za ich prácu sociálnej podpory a tiež za mediácie vo vzťahu k vládam viacerých krajín.
Petrov nástupca zároveň venoval pozornosť kresťanským komunitám na Blízkom východe, „ktoré trpia následkami násilia a so strachom hľadia do budúcnosti“: „Uprostred toľkej tmy, tieto Cirkvi nesú vztýčenú pochodeň viery, nádeje a lásky. Pomáhajúc s odvahou a bez diskriminácie tým, čo trpia a pracujúc pre pokoj a spolunažívanie, sú dnes blízkovýchodní kresťania konkrétnym znakom Božieho milosrdenstva. Patrí im obdiv, uznanie a podpora univerzálnej Cirkvi. Zverujem tieto komunity a tých, ktorí pomáhajú obetiam tejto krízy do príhovoru sv. Matky Terezy z Kalkaty, ktorá je vzorom lásky a milosrdenstva“.
