Vatikán 20. september (RV) Dnešný veľký deň v Assisi, tridsať rokov po prvom stretnutí za účasti Jána Pavla II., sa začal už v Kaplnke Domu sv. Marty. Prvé slová, ktoré pápež František adresoval veriacim v homílii, boli: „Dnes sa, muži a ženy všetkých náboženstiev, vydáme do Assisi. Nie preto, aby sme robili divadlo: jednoducho preto, aby sme sa modlili, modlili za pokoj.“Ako ďalej pripomenul, všetkých biskupov na svete požiadal prostredníctvom listu, aby zorganizovali „modlitebné stretnutia“, ktoré pozvú „katolíkov, kresťanov, veriacich a všetkých mužov a ženy dobrej vôle akéhokoľvek náboženstva, aby sa modlili za pokoj,“ lebo ako dodal: „Svet je vo vojne! Svet trpí!“ Túto vojnu však nespôsobuje Boh. Vychádzajúc z dnešného liturgického čítania z knihy Prísloví (Prís 21,1-6. 10-13), Svätý Otec jasne uviedol: „Neexistuje boh vojny“:
„Dnešné prvé čítanie sa končí takto: «Kto si zapcháva ucho pred krikom bedára, raz bude volať tiež, a vyslyšaný nebude». Ak si zapcháme ucho pred krikom týchto ľudí, ktorí trpia pod bombami, ktorí trpia vykorisťovaním obchodníkov so zbraňami, môže sa stať, že keď príde rad na nás, nebudeme vyslyšaní. Nemôžeme si zapchať ucho pred krikom bolesti týchto našich bratov a sestier, ktorí trpia kvôli vojne.“
My vojnu nevidíme, pokračoval pápež František. „Sme vystrašení... pre nejaký teroristický čin,“ ale „to nemá nič do činenia s tým ,čo sa deje v tých krajinách, na tých územiach, kde vo dne v noci opakovane padajú bomby“ a „zabíjajú deti, starých, mužov, ženy...“ Svätý Otec tiež položil prítomný veriacim nasledovnú otázku: „Je vojna ďaleko?... Nie! Je veľmi blízko“, odpovedal vzápätí. „Vojna sa dotýka všetkých... Vojna sa začína v srdci“:
„Nech nám Pán dá pokoj v srdci, odníme z nás každú chamtivú, nenásytnú túžbu i túžbu bojovať. Nie! Pokoj, pokoj! Nech je naše srdce srdcom muža či ženy pokoja. A nech ide ponad rozdelenia medzi náboženstvami: všetci, všetci, všetci! Lebo všetci sme Božími deťmi. A Boh je Bohom pokoja. Neexistuje boh vojny: ten, kto vojnu spôsobuje, je zlomyseľník, je diabol, ktorý chce všetkých zavraždiť.“
Ako ďalej povedal Svätý Otec, nestačí ďakovať Bohu za to, že vojna „sa nás nedotýka“. „Áno, ďakujme za to, ale myslíme aj na ostatných“, dodal a svoju rannú homíliu ukončil želaním:
„Pomyslime dnes nielen na bomby, na mŕtvych, na zranených; ale aj na ľudí – deti a starých – ku ktorým nemôže doraziť humanitárna pomoc, aby sa mohli najesť. Nemôžu doraziť lieky. Sú hladní, chorí! Pretože bomby tomu zabraňujú. A zatiaľ čo sa my dnes modlíme, bolo by správne, aby každý z nás pocítil hanbu. Hanbu za to: že ľudia, naši bratia, sú schopní robiť niečo také. Dnešok je dňom modlitby, pokánia, náreku za pokoj; dňom, v ktorom počuť nárek chudobného. Nech nám tento nárek otvorí srdce pre milosrdenstvo, lásku a zachráni nás od egoizmu.“
