Vatikán 25. augusta (RV) Dnes vychádza v plnom znení dialóg Svätého Otca so skupinou poľských jezuitov počas jeho nedávnej návštevy Krakova. Na 40-minútovom stretnutí v sobotu 30. júla pápež František hovoril o dôležitosti formácie kňazov, o úlohe jezuitských univerzít a o angažovanosti v oblasti kultúry. V dialógu, ktorý dnes publikoval jezuitský časopis „Civiltà Cattolica“ Svätý Otec odpovedal aj na otázku poľských jezuitov o tom, ako účinne hovoriť s mladými. Vo svojej odpovedi dal pápež František nahliadnuť aj do obsahu jeho rozhovoru s 13 mladými účastníkmi SDM, s ktorými obedoval na Krakovskom arcibiskupstve.
Prvá otázka jezuitov pre pápeža znela:
„Vaše posolstvo zachytáva srdcia mladých. Ako dokážete hovoriť tak účinne? Mohli by ste nám dať nejakú radu pre prácu s mladými?“
Pápež František odpovedal:
„Keď hovorím, musím sa pozerať ľuďom do očí. Nie je možné pozerať sa do očí všetkým, ale ja sa pozerám do očí tohto, tohto, tohto... a všetci cítia, že na nich hľadím. Je to niečo, čo prichádza spontánne. Tak to robím s mladými... Dnes na obede mi položili niektoré otázky... Dokonca sa ma spýtali, ako sa spovedám! Nehanbia sa. Kladú priame otázky. A mladému treba vždy odpovedať pravdivo. Dnes na obede sme v istom momente hovorili o spovedi. Jedno dievča sa ma spýtalo: ,Ako sa spovedáte vy?‘ A začala mi hovoriť o sebe. Povedala mi: ,V mojej krajine sa udiali škandály spojené s kňazmi a my nemáme odvahu vyspovedať sa u takého kňaza, ktorý prešiel týmito škandálmi. Nedokážem to.‘ Vidíte: povedia ti pravdu, občas ťa vyhrešia... Mladí hovoria priamo. Chcú pravdu alebo aspoň jasné vyjadrenie ,neviem ti odpovedať‘. S mladými nikdy netreba hľadať výhovorky. Tak aj s modlitbou. Spýtali sa ma: ,Ako sa modlíte?‘ Ak im povieš teóriu, budú sklamaní. Mladí sú veľkorysí. Ale pri práci s nimi treba aj trpezlivosť, veľa trpezlivosti. Jeden z nich sa ma dnes spýtal: ,Čo mám povedať kamarátovi alebo kamarátke, čo neverí v Boha, aby sa mohli stať veriacimi?‘ Hľa: vidieť, že občas mladí potrebujú ,návody‘. Čiže musíme byť pripravení korigovať tento prístup, čo požaduje návody a pripravené odpovede. Odpovedal som: ,Pozri, posledná vec, ktorú musíš spraviť, je niečo povedať. Začni niečo robiť. Potom to bude on či ona, kto ťa požiada o vysvetlenie toho, ako žiješ a prečo.‘ Teda musíme byť priami, priami v pravde.“
Ďalšie otázky pre Svätého Otca sa už priamejšie týkali samotného života jezuitov: „Aká je úloha jezuitskej univerzity?“ „Ako to, že ste sa stali jezuitom?” „V tejto skupine sú aj niektorí čerstvo vysvätení kňazi. Poradili by ste im pre ich budúcnosť?“ Napokon sa Svätý Otec sám rozhovoril na tému, čo Cirkev v súčasnosti očakáva od jezuitov.
