Vatikán 14. augusta (RV) Svätý Otec František sa pri dnešnom stretnutí s veriacimi zameral na odkaz Ježišových slov o ohni, ktorý prišiel vrhnúť na zem. Vysvetlil, že Ježišov oheň je „oheň Ducha Svätého, jeho živá a účinná prítomnosť v nás odo dňa nášho krstu.“Pápež František pri tejto príležitosti vyzdvihol príklad „množstva kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí sa na celom svete venujú ohlasovaniu Evanjelia s veľkou láskou a vernosťou, nezriedka aj za cenu života. Ich príkladné svedectvo nám pripomína, že Cirkev nepotrebuje byrokratov a usilovných funkcionárov, ale oduševnených misionárov, ktorí horia zápalom prinášať všetkým Ježišovo utešujúce slovo a jeho milosť. Toto je oheň Ducha Svätého," povedal pápež František v príhovore pred modlitbou Anjel Pána z okna pápežského paláca. Za vzor dal veriacim okrem Panny Márie aj sv. Maximiliána Kolbeho, ktorého liturgická spomienka pripadá na 14. augusta.
Na nedeľnú modlitbu so Svätým Otcom prišli do Vatikánu veriaci v peknom počte napriek horúcemu počasiu. Námestie svätého Petra bude svedkom poludňajšieho modlitbového stretnutia rovnako aj zajtra, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie.
*
Plné znenie príhovoru Svätého Otca
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Evanjelium tejto nedele (Lk 12,49-53) je súčasťou Ježišovho vyučovania určeného učeníkom počas jeho výstupu smerom k Jeruzalemu, kde ho očakáva smrť na kríži. Aby ukázal na cieľ svojho poslania, používa tri obrazy: oheň, krst a rozdelenie. Dnes by som chcel hovoriť o prvom obraze: oheň.
Ježiš to vyjadruje týmito slovami: «Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!» (v. 49). Oheň, o ktorom Ježiš hovorí, je oheň Ducha Svätého, jeho živá a účinná prítomnosť v nás odo dňa nášho krstu. Tento oheň je tvorivá sila, ktorá očisťuje a obnovuje, spaľuje každú ľudskú biedu, každý egoizmus, každý hriech, premieňa nás zvnútra, znovuzrodzuje nás a robí nás schopných milovať. Ježiš túži, aby Duch Svätý vzbĺkol v našom srdci ako oheň, pretože len vychádzajúc zo srdca sa môže požiar božej lásky rozvinúť a dať pokročiť Božiemu kráľovstvu. Nevychádza z hlavy, vychádza zo srdca. A preto Ježiš chce, aby oheň vstúpil do nášho srdca. Ak sa úplne otvoríme pôsobeniu tohto ohňa, ktorým je Duch Svätý, on nám udelí odvahu a horlivosť ohlasovať všetkým Ježiša a jeho utešujúce posolstvo milosrdenstva a spásy, vydajúc sa na otvorené more, bez strachu. Ale oheň má začiatok v srdci.
Pri plnení svojho poslania vo svete potrebuje Cirkev, teda my všetci, pomoc Ducha Svätého, aby sme sa nedali zabrzdiť strachom či vypočítavosťou, aby sme si nenavykli kráčať vo vnútri zabezpečených hraníc. Tieto dva postoje privádzajú Cirkev k tomu, že je z nej funkčne účelová Cirkev, čo nikdy neriskuje. Avšak apoštolská odvaha, ktorú v nás zapaľuje Duch Svätý ako oheň, nám pomáha prekonávať múry a bariéry, robí nás kreatívnymi a poháňa nás vydať sa aj na neprebádané alebo nepohodlné cesty a ponúkať nádej všetkým, ktorých stretneme. S týmto ohňom Ducha Svätého sme povolaní stávať sa vždy väčšmi spoločenstvom ľudí ním vedených a premenených, plných porozumenia, ľudí s rozpätým srdcom a radostnou tvárou. Viac než kedykoľvek dnes potrebujeme kňazov, zasvätených a laikov s pozorným pohľadom apoštola, ktorý sa nechá zachytiť a postojí pri stretnutí s materiálnymi i duchovnými trápeniami a chudobou, a takto bude cesta evanjelizácie a misie charakterizovaná uzdravujúcim rytmom blízkosti.
Je to práve oheň Ducha Svätého, ktorý nás vedie k tomu, aby sme sa stali blížnymi druhým: ľuďom trpiacim, núdznym - v toľkých ľudských biedach, v toľkých problémoch -, utečencom, vysídleným... tým, ktorí trpia. Ten oheň, ktorý vychádza zo srdca. Oheň.
V tejto chvíli myslím tiež s obdivom predovšetkým na to množstvo kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí sa na celom svete venujú ohlasovaniu Evanjelia s veľkou láskou a vernosťou, nezriedka aj za cenu života. Ich príkladné svedectvo nám pripomína, že Cirkev nepotrebuje byrokratov a usilovných funkcionárov, ale oduševnených misionárov, ktorí horia zápalom prinášať všetkým Ježišovo utešujúce slovo a jeho milosť. Toto je oheň Ducha Svätého. Ak Cirkev neprijíma tento oheň alebo ho nenechá do seba vstúpiť, stáva sa Cirkvou chladnou alebo iba vlažnou, neschopnou darovať život, pretože je tvorená chladnými a vlažnými kresťanmi. Osoží nám dnes vyhradiť si päť minút a položiť si otázku: „Nuž, ako sa darí môjmu srdcu? Je vlažné? Je schopné prijímať tento oheň?“ Dajme si na to päť minút. Všetkým nám to urobí dobre.
A prosme Pannu Máriu, aby sa modlila s nami a za nás k nebeskému Otcovi, aby vylial na všetkých veriacich Svätého Ducha, božský oheň, ktorý rozohrieva srdcia a pomáha nám byť solidárnymi s radosťami a trápeniami našich bratov. Nech je nám oporou na našej ceste príklad svätého Maximiliána Kolbeho, mučeníka lásky, ktorého sviatok pripadá na dnešný deň. On nech nás učí žiť s ohňom lásky k Bohu a k blížnemu.
Preložila: Slovenská redakcia VR
