Vatikán 7. augusta (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána dnes Svätý Otec osobitne vyzval k solidarite so sýrskym Aleppom, kde na stále pokračujúcu vojnu doplácajú životmi nevinní civilisti. V úvodnej katechéze sa zaoberal Ježišovou výzvou na bdelú pripravenosť pre vstup do večnosti. Na rozdiel od naviazanosti na veci, upnutie sa na prítomnosť alebo nostalgickú minulosť, kresťan žije s rozpätím k Božej budúcnosti, k definitívnemu stretnutiu s ním.*
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnom úryvku evanjelia (Lk 12,32-48) Ježiš hovorí svojim učeníkom o postoji, aký si treba osvojiť s výhľadom na definitívne stretnutie s ním, a vysvetľuje, ako očakávanie tohto stretnutia musí pobádať k životu bohatému na dobré skutky. Okrem iného hovorí: «Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí» (v. 33). Je to pozvanie brať vážne almužnu ako skutok milosrdenstva a neupínať sa na pomíňavé dobrá, používať veci bez naviazanosti a egoizmu, ale podľa Božej logiky, logiky pozornosti voči druhým, logiky lásky. Môžeme byť tak veľmi pripútaní k peniazom, mať množstvo vecí, ale na konci si ich nemôžeme vziať so sebou. Pamätajte si, že „rubáš nemá vrecká“.
Ježišovo vyučovanie pokračuje troma krátkymi podobenstvami na tému bdelosti. Toto je dôležité: bdelosť, byť pozornými, byť v živote bdelými. Prvé je podobenstvo o sluhoch, ktorí v noci očakávajú návrat pána. «Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť» (v. 37) – to je blahoslavenstvo očakávania Pána s vierou, s pohotovosťou, v postoji služby. On sa dostavuje každý deň, klope na dvere nášho srdca. A bude blahoslavený, kto mu otvorí, pretože bude mať veľkú odmenu: samotný Pán sa totiž dá obsluhovať svojich sluhov – to je krásna odmena – pri veľkej hostine vo svojom Kráľovstve ich príde on sám obslúžiť. S týmto podobenstvom, zarámovanom v scenérii noci, Ježiš predostiera život ako bdenie v činnom očakávaní, ktoré je predohrou k žiarivému dňu večnosti. Aby sme ho mohli dosiahnuť je potrebné byť pripravenými, bdelými a s nasadením v službe druhým, v utešujúcej perspektíve, že na „onom svete“ už nebudeme my tými, čo slúžia Bohu, ale on sám nás uhostí pri svojom stole. Ak sa nad tým dobre zamyslíme, toto sa už deje zakaždým, keď sa stretávame s Pánom v modlitbe alebo v službe chudobným, a predovšetkým v Eucharistii, kde on pripravuje hostinu, aby nás sýtil svojím Slovom a svojím Telom.
Druhé podobenstvo má ako obraz nepredvídateľný príchod zlodeja. Táto skutočnosť si vyžaduje bdelosť, a Ježiš vskutku povzbudzuje: «Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte» (v. 40). Učeník je ten, kto očakáva Pána a jeho Kráľovstvo. Evanjelium vyjasňuje túto perspektívu tretím podobenstvom: o správcovi domu po odchode pána. V prvom obraze správca verne plní svoje povinnosti a dostane odmenu. V druhom obraze správca zneužíva svoju autoritu a bije sluhov, za čo po nečakanom návrate pána bude potrestaný. Táto scéna opisuje jednu situáciu, ktorá je častá aj za našich dní: toľké nespravodlivosti, násilnosti a každodenné zloby sa rodia z predstavy správať sa ako páni nad životom druhých. Máme len jedného pána, ktorému sa nepáči nazývať sa „panovníkom“, ale Otcom. My všetci sme sluhovia, hriešnici, a deti: on je jediným Otcom.
Ježiš nám dnes pripomína, že očakávanie večnej blaženosti nás nedišpenzuje od úsilia urobiť svet spravodlivejším a obývateľnejším. Naopak, práve táto naša nádej vlastniť Kráľovstvo vo večnosti nás ženie k usilovnosti o zlepšenie podmienok pozemského života, osobitne u bratov, ktorí sú slabšími. Nech nám Panna Mária pomôže byť ľuďmi a spoločenstvami, ktoré nie sú upäté na prítomnosť, alebo ešte horšie, nostalgické za minulosťou, ale rozpäté smerom k Božej budúcnosti, k stretnutiu s ním, naším životom a našou nádejou.“ /Preložila: Slovenská redakcia VR
*
Po modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní Svätý Otec osobitnou výzvou upozornil na pretrvávajúce vojnové utrpenie v Sýrii:
„Drahí bratia a sestry, zo Sýrie žiaľ naďalej prichádzajú správy o obetiach vojny z radov civilov, osobitne z Aleppa. Je neakceptovateľné, aby toľké bezbranné osoby, aj mnohé deti, museli platiť za tento konflikt, platiť za uzavretosť srdca a chýbajúcu vôľu k pokoju zo strany mocných. Sme nablízku modlitbou a solidárnosťou sýrskym bratom a sestrám a zverujeme ich do materinskej ochrany Panny Márie.“
Po týchto slovách vyzval Svätý Otec ku chvíli ticha, po ktorej sa spolu s veriacimi pomodlil „Ave Maria“.
