Rím 13. júla (Zenit) Doktorka Chiara Atzoriová, infektologička milánskej nemocnice „Sacco“, autorka knihy Genderkracia - nová utópia. Muž a žena na rázcestí medzi vzťahom a dezintegráciou (vyd. Sugarco, 2015), so znepokojením reagovala na správu, že britské zdravotnícke služby za posledných 9 mesiacov roku 2015 podali viac než tisíc deťom liek na zablokovanie puberty, s čím boli spojené náklady 2,6 milióna libier. „Nie je to veda, ale ideologická nadstavba, ktorá si nárokuje vytvoriť spoločnosť jedného pohlavia, a to už od detstva," povedala Atzoriová pre spravodajskú agentúru Zenit.Na základe psychologickej diagnózy sa britskí vedci domnievajú, že dokážu zistiť poruchu sexuálnej identity u týchto detí, a chcú ju vyriešiť tým, že pozastavia rast fyzických pohlavných znakov. „S pomocou chemického zmrazenia prirodzeného pubertálneho vývinu," vysvetlila Dr. Atzoriová "sa chce čeliť komplexnému problému identity živej bytosti, ktorá, ako pripomína nositeľ Nobelovej ceny za medicínu Eric Kandel, je výsledkom ,toho už a nie ešteʻ - spletitých interakcií medzi tým, čo je biologické, a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu“.
Atzoriová v rozhovore pre Zenit pripomenula, že „proces postupného uvedomovania si príslušnosti k vlastnému pohlaviu je vystavený tak biologickej, ako aj psychickej a kultúrnej zraniteľnosti, a to už pred narodením“. Zraniteľnosť je dôsledkom mnohých faktorov: od stresu matky počas tehotenstva až po vzťahové skúsenosti v prvých troch rokoch života, keď sa dieťa, „či už chlapec alebo dievča“ konfrontuje „s dynamikou identifikácie a dezindentifikácie s prvotnou ženskou postavou (matky) alebo mužským vzorom (otca)“. Preto „by nás mala vzhľadom na dopady na identitu pri formovaní detí znepokojovať aktuálna krehkosť rodinných vzťahov“ – skonštatovala Atzoriová. Vo svetle „tejto komplexnej spleti faktorov“, považuje Atzoriová britskú iniciatívu za „jasne kontroverznú“.
To má podľa nej svoje korene v krachu, ktorý v minulosti zažili Spojené štáty. „Žiaľ, verejnosti je len málo známe – objasnila infektologička – že preslávená americká ,Gender clinicʻ, priekopníčka v tejto oblasti, ktorá patrí k Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore, bola po dôkladnej kontrole kazuistiky dospelých osôb liečených na ,rodovú dysfóriuʻ po počiatočnom želaní ,zmeniť pohlavieʻ zatvorená, a to pre vysoký percentuálny výskyt mentálnych porúch, samovrážd a všeobecnej nespokojnosti“. Táto znepokojujúca skúsenosť by podľa Atzoriovej mala viesť aspoň k „princípu obozretnosti“, keď ide o deti.
Atzoriová si ale myslí, že zdravý rozum je zavádzaný šíriacou sa ideológiou, ktorá „prináša novú diskusiu o poruchách sexuálnej identity - avšak nie vedeckú, ale filozofickú a politickú“. Tento postoj naznačuje, že nezhoda ohľadom rodu nie je sama osebe patológiou, ale normálnym variantom ľudskej subjektivity, ktorý treba prijať. „V tejto optike je použitie hormónov čisto inštrumentálne," zdôraznila Atzoriová. To podľa nej vysvetľuje aj zaradenie „ponuky na ,zmrazenieʻ prirodzenosti (pubertálneho vývoja) dokonca už u detí, aby sa napomohlo želaniu - akoby želanie prebývalo v abstraktnom a neutrálnom nositeľovi, a nevyvieralo skôr zo subjektu ponoreného do reality spojenej s rodinou a výchovou“.
Atzoriová dodala: „Osobne považujem tento postoj za proti-ekologický, neprirodzený, objektívne nebezpečný, za akýsi experiment sociálneho inžinierstva s biomedicínskou pečaťou“. V tomto zmysle zdôraznila, že „klinika Tavistock už desiatky rokov výrazne inklinuje k uskutočňovaniu tohto typu experimentov pod rúškom ,vedeckostiʻ“. Atzoriová tvrdí, že „vedľajším účinkom podávania týchto liekov je aj zmena hustoty kostí, pocit slabosti, chýbajúca svalová sila, zvýšená teplota, dráždivosť, depresia. Ide o injekcie, ktoré sa podávajú do svalu so špeciálnymi prostriedkami“.
Prudký nárast počtu diagnostikovaných prípadov je podľa Atzoriovej „viac-menej očakávaný“, a „zdá sa poukazuje na určité prispôsobovanie sa móde samourčovania sexuálnej identity, ktorá sa rozširuje aj na deti, akoby na potvrdenie požiadaviek niektorých predstaviteľov pro-gender lobby“. Odborníci na detskú rodovú dysfóriu, komentovala Atzoriová, „nám vo vedeckej literatúre pripomínajú, ako sa podobné problémy môžu vyriešiť spontánne - dozretím sexuálneho charakteru, ktoré je niekedy spomalené v dôsledku sústredenia pozornosti na prejavy, ktoré ,nie sú v zhode s daným rodomʻ u malých pacientov – alebo s pomocou primeranej systematickej psychoterapie“.
Atzoriová preto vyslovila varovanie: „Je naliehavo potrebná seriózna sebakritika a zodpovednosť zo strany kliník, lekárov a biológov, aby so zdravým realizmom pristupovali k téme ľudskej sexuality a rodu, a odolávali politickým tlakom a militantným aktivistom.“ Aby sa nestalo, že deti budú platiť za „ideologické pseudokoncepty v rodovej oblasti“.
Preložila Mária Spišiaková
