Bošáca 1. júla (TK KBS) Vo farskom kostole v Bošáci v stredu 29. júna 2016 slávili svätú omšu pri príležitosti 75. výročia primičnejomše dominikána pátra Pia J. Krivého v Bošáci. Slávnostnú spomienkovú svätú omšu na podnet rodiny pátra Pia Krivého OP celebroval miestny farár dp. Jankovič spolu s dominikánom pátrom Melicharom J. Matisom OP, promótorom pre ruženec. Páter Matis v homílii veriacim priblížil život a dielo pátra Pia Krivého a detailnejšiu prezentáciu jeho života predstavil po svätej omši. Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnilo množstvo miestnych veriacich, ktorí si pripomenuli svojho rodáka, jednu z najvýznamnejších osobností dominikánskej rehole 20. storočia.Páter Pius J. Krivý sa narodil 28.9.1910 v Bošáci. Základnú školu vychodil v rodisku, potom študoval na piaristickom gymnáziu v Trenčíne. Tamojší rektor Jozef Branecký mu umožnil vycestovať do Paríža, kde mal brata letca. Pracoval tam v automobilke Renault. Zoznámil sa s dominikánom Mikulášom Lexmannom, ktorý v rámci svojej misie medzi slovenskými krajanmi vo Francúzsku apoštoloval aj medzi pilotmi. Pod jeho vplyvom sa nábožensky prehĺbil a stal sa ctiteľom sv. Terézie z Lisieux. V modlitbách nad jej hrobom dospel k presvedčeniu o svojom kňazskom povolaní. Po návrate na Slovensko sa r. 1935 prihlásil do noviciátu dominikánov v Košiciach. Teologické štúdiá absolvoval v Olomouci a v Toulouse.
Biskup Karol Kmeťko ho v r. 1941 v Nitre vysvätil za kňaza. Zapojil sa do apoštolátu a intenzívne pracoval najmä medzi akademickou mládežou. V rokoch 1946-1949 bol priorom dominikánskeho kláštora v Košiciach. Aj po februári 1948 v celom svojom verejnom účinkovaní, najmä však v kázňach, obhajoval čoraz väčšmi napádanú Cirkev (napr. pápeža Pia XII., ktorého komunisti obviňovali zo spolupráce s nacizmom; všade rozširoval list slovenských biskupov z 19. júna 1949 zameraný proti rozkolníckej katolíckej akcii). Štátna bezpečnosť ho chcela zaistiť, ale v poslednej chvíli sa mu podarilo ujsť. Skrýval sa na rôznych miestach na Slovensku až do r.1954, keď ho chytili v poľskom Jurgove. Obvinili ho z členstva v tzv. Bielej légii a odsúdili na osemnásť rokov. Pri všeobecnej amnestii ho 9. mája 1960 prepustili z väzenia. Po návrate domov pracoval vo výrobe na rôznych miestach.
V r. 1968 získal pas a vycestovacie povolenie do Francúzska, kde sa opäť stretol so svojím bratom v Paríži. V r. 1970 odišiel do Kanady, do dominikánskeho kláštora v Montreale, kde misijne pôsobil medzi krajanmi, najmä medzi slovenskými gréckokatolíkmi. V roku 1976 bol jeho pôsobiskom Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Odtiaľ ho vyslali do Švajčiarska, kde pracoval ako duchovný pastier a misionár medzi krajanmi. Poskytoval trvalú pastoračnú službu Slovákom i Čechom najmä v Luzerne. Ako kazateľ a prednášateľ sa zúčastňoval na sympóziách Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov, ktoré mali pracovný, duchovný a spoločensko-rekreačný charakter. Sympóziá sa konali na tieto témy: Náš život v exile (1976), Kresťan v dnešnom svete (1979), Zodpovednosť kresťana v spoločnosti (1980) a Kresťan v politike (1981).
Od roku 1979 sa jeho zdravotný stav zhoršil a zdržoval sa väčšinou v Ríme, kde po operácii 4. júla 1991 aj zomrel. Je pochovaný v Ríme v krypte Ústavu sv. Cyrila a Metoda. V čase pôsobenia v Montreale a v Ríme prispieval do revue duchovného prúdenia dneška Echo, vydávaného v Kanade, kde publikoval články o činnosti slovenských dominikánov na Slovensku i v zahraničí (napr. stať Rehoľa Kazateľov. Dominikáni a ich poslanie na Slovensku, 1975, č. 12). V Kalendári Kanadskej Slovenskej ligy (1970) podal svedectvo o svojich peripetiách na Slovensku po r. 1948. Drobnými článkami prispieval aj do ľudového časopisu Svätý ruženec, ktorý po vojne počas troch rokov (1946-1948) vydávali košickí dominikáni.
TK KBS informoval Juraj Lexmann
