Vatikán 7. júna (RV) Nasledovať a žiť blahoslavenstvá, ktoré ako „navigátor“ ukazujú správnu cestu v živote. Tak znela hlavná myšlienka pondelkovej rannej homílie pápeža Františka v Dome sv. Marty. Na základe dnešného liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 5,1-12) pápež vysvetlil, že kresťania majú na ceste viery jasný smerovník, aby sa nestratili.Ignorovať smer, ktorý naznačujú blahoslavenstvá, môže podľa slov Svätého Otca znamenať potknúť sa na „troch schodoch“, ktorými sú idoly egoizmu, modloslužba peňazí a modloslužba márnosti, teda presýtenosť srdca, ktoré sa teší z vlastného uspokojenia ignorujúc druhých:
„Toto je nový zákon, to, čo nazývame ‚blahoslavenstvá’. Je to nový zákon Pána pre nás. Sú sprievodcom, sprievodcom na ceste, sú navigátorom kresťanského života. Práve tu vidíme, na tejto ceste, podľa ukazovateľov tohto navigátora, [ako] môžeme ísť vpred v našom kresťanskom živote“.
Svätý Otec František doplnil Matúšov text blahoslavenstiev Lukášovým (Lk 6,17-26), kde Ježiš štyrikrát zvoláva „beda“: beda bohatým, beda nasýteným, beda tým, čo sa smejú a beda tým, ktorých všetci ľudia chvália. Pápež vzápätí dodal, že „mnohokrát“ už v minulosti jasne naznačil, že „bohatstvá sú dobré“. To, čo spôsobuje zlo, je „pripútanie sa k bohatstvám“, ktoré sa stáva akousi „idolatriou“, teda modloslužbou:
„Toto je antizákon, je to pomýlený navigátor. Je zaujímavé, že toto sú tri kroky, ktoré vedú do záhuby, tak ako blahoslavenstvá sú schodíkmi, ktoré vedú v živote vpred. A týmito troma krokmi, ktoré vedú do záhuby, sú pripútanie sa k bohatstvu, aby mi nič nechýbalo; márnomyseľnosť, aby ma všetci ľudia chválili: všetci [o mne] hovoria dobre, cítim sa dôležitý, príliš [veľa] kadidla... a ja si o sebe myslím, že som spravodlivý – nie ako tamten, či onen... Pomyslime na podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi: ‚Ďakujem ti, že nie som ako tento...’. ‚Ďakujem ti však, Pane, že som dobrým katolíkom, nie ako sused, suseda...’. Stáva sa to každý deň... Druhým bola márnomyseľnosť a tretím je pýcha, ktorá je nasýtenosťou, tým smiechom, ktorý uzatvára srdce“.
Na záver svojej homílie pápež František spomedzi všetkých blahoslavenstiev spomenul jedno, ktoré podľa jeho slov nemusí byť azda kľúčové, ale ktoré „nám môže pomôcť uvažovať“ nad kresťanských životom: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“:
„Ježiš hovorí sám o sebe: ‚Učte sa odo mňa, lebo som tichý srdcom’. Tichosť je spôsobom života, ktorý nás tak veľmi približuje k Ježišovi. Na druhej strane, opačný postoj vždy spôsobuje nepriateľstvá, vojny... toľko vecí, toľko strašných vecí, ktoré sa dejú. Avšak tichosť, tichosť srdca, ktorá nie je pochabosťou, to nie: je niečím iným. Je hĺbkou chápania veľkosti Boha a adoráciou“.
