Vatikán 23. mája (RV) V Istanbule sa dnes začal Prvý svetový humanitárny samit pod záštitou OSN. Venuje sa spoločnému zvažovaniu opatrení, ktoré by pomohli čeliť dramatickým humanitárnym situáciám spôsobovaným konfliktmi, environmentálnymi problémami a extrémom chudobou. Vatikán má na stretnutí silné zastúpenie.Pápež František v nedeľu vo Vatikáne pri poludňajšom stretnutí s veriacimi vyzval k modlitbe za účastníkov Svetového humanitárneho samitu: „Sprevádzajme modlitbou účastníkov tohto stretnutia, aby sa naplno zasadili za dosiahnutie prvoradého humanitárneho cieľa: zachrániť život každej ľudskej bytosti, nikoho nevylučujúc, osobitne nevinných a najbezbrannejších.“
Svätý Otec František zaslal Svetovému humanitárnemu samitu svoje posolstvo. V liste adresovanom generálnemu sekretárovi OSN Pan Ki-munovi pápež vyjadruje žičenie, aby sa podarilo dosiahnuť zámer stretnutia priniesť „obrat pre životy miliónov ľudí, ktorí potrebujú ochranu, starostlivosť a pomoc, a ktorí hľadajú dôstojnú budúcnosť“. Pápež v posolstve ďalej píše: „Nemožno poprieť, že mnoho záujmov dnes zabraňuje riešeniam konfliktov, a že vojenské, ekonomické a geopolitické stratégie vysídľujú ľudí a národy a natláčajú bôžika peňazí, bôžika moci. Súčasne s tým je humanitárne úsilie často podmieňované obchodnými a ideologickými požiadavkami. Z tohto dôvodu je dnes potrebný obnovený záväzok chrániť každého človeka v jeho každodennom živote a chrániť jeho dôstojnosť a ľudské práva, jeho bezpečnosť a jeho pochopiteľné potreby. Zároveň je nevyhnutné chrániť slobodu a sociálnu a kultúrnu identitu národov; aby to neviedlo k izolácii, treba tiež podporovať spoluprácu, dialóg a osobitne mier.“
Pápež pripomína, že predsavzatia „nikoho nenechať pozadu“ a usilovať sa „vydať zo seba to najlepšie“, si vyžadujú „nevzdávať sa a ujať sa zodpovednosti za vlastné rozhodovanie a konanie“, a to najprv na osobnej úrovni a potom v spolupráci a v koordinácii síl a iniciatív. „Nech je toto aj príležitosťou dať uznanie práci tých, čo slúžia svojim blížnym a prispievajú k úteche v utrpení obetí“ rozličných situácií núdze, či už vojny alebo živelných pohrôm, píše pápež František. V závere listu datovaného 21. mája vo Vatikáne kladie apeluje na priamu osobnú zaangažovanosť účastníkov samitu v prospech trpiacich ľudských bytostí: „Nikto nemiluje len akýsi koncept, akúsi ideu; milujeme osoby. Sebaobetovanie, opravdivé sebadarovanie vyplýva z lásky k mužom a ženám, deťom a starým ľuďom, národom a komunitám... tváram; tým tváram a menám, ktoré nám napĺňajú srdce. Dnes ponúkam tomuto samitu výzvu: Počujme volanie obetí a tých, čo trpia. Dovoľme im dať nám lekciu ľudskosti. Zmeňme naše spôsoby života, politiky, ekonomických rozhodnutí, správania a postojov kultúrnej nadradenosti. Učiac sa od obetí a tých, čo trpia, budeme schopní vybudovať ľudskejší svet.“ -jb-
V mene Svätej stolice sa na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule zúčastňuje početnejšia delegácia, ktorú vedie štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Medzi poprednými členmi delegácie sú aj stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New Yorku Mons. Bernardito Auza a člen Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj Mons. Silvano Tomasi, niekdajší vatikánsky stály pozorovateľ pri úradoch OSN v Ženeve. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v Istanbule navrhol ako spoločný cieľ znížiť do roku 2030 počet vnútorných utečencov na polovicu a dlhodobo lepšie riešiť problematiku utečencov a vysídlených osôb, s rovnejšou účasťou krajín na riešení.
Kardinál Pietro Parolin vo svojom príspevku pri dnešnom okrúhlom stole položil dôraz na zamedzenie ozbrojených konfliktov. Vyjadril odhodlanie Svätej stolice „stáť po boku vlád, občianskej spoločnosti a ľudí dobrej vôle pri podpore odzbrojenia a prevencie konfliktov“. Svojím formálnym i neformálnym diplomatickým úsilím sa podľa jeho slov vatikánska diplomacia hlási k záväzku vytvárania „kultúry pokoja, aktívnej solidarity a plného rešpektovania neodňateľnej ľudskej dôstojnosti, a to aj na základe dynamiky medzináboženského dialógu, v stálom presvedčení, že náboženstvo musí byť pozitívnou silou na predchádzanie konfliktom a na ich ukončenie“. Kardinál Parolin konkrétne spomenul požiadavky jadrového odzbrojenia, zákazu nášľapných mín a kontajnerovej munície, ako aj zamedzenie šírenia nových samohybných smrtiacich systémov. Na istanbulskom vrcholovom stretnutí s účasťou hláv štátov, predstaviteľov vlád, sveta podnikania, humanitárnych organizácií a občianskej spoločnosti sú prítomní aj zástupcovia Medzinárodnej katolíckej charity Caritas Internationalis vrátane jej prezidenta kardinála Luisa Antonia Tagleho.
Svetový humanitárny samit v Istanbule potrvá do utorka 24. mája.