Vatikán 15. mája (RV) „Príď, Duch Svätý! Osloboď nás od každej uzavretosti a vlej do nás radosť z ohlasovania evanjelia!“ – to je tvít, ktorý rozoslal pápež František hneď ráno v dnešnú Svätodušnú nedeľu. Dopoludnia celebroval v Bazilike sv. Petra svätú omšu zo Slávnosti Zoslania Ducha Svätého, pri ktorej na úvod pokropil veriacich svätenou vodou vyprosujúc si spoločne s nimi od Pána vnútornú obnovu a vernosť Duchu Svätému. Homíliu zameral na znovuzrodenie človeka v Duchu Svätom. Ako pripomenul, to, že opúšťame stav sirôt a stávame sa naplno Božími synmi a dcérami, je vďaka Ježišovi Kristovi. Ako povedal, „stav synovstva, ktoré je naším prvotným povolaním, je tým, kvôli čomu sme stvorení, naším najhlbším «DNA», ktoré však bolo poškodené, a na to, aby sa obnovilo, sa žiadala obeta Jednorodeného Syna.“ Z daru lásky, ktorým je Ježišova smrť na kríži, vyprýštilo pre celé ľudstvo vyliatie Ducha Svätého ako vodopád milosti, povedal pápež.
Plné znenie homílie Svätého Otca:
«Nenechám vás ako siroty» (Jn 14,18). Ježišova misia, zavŕšená v dare Ducha Svätého, mala tento základný cieľ: znovu nadviazať náš vzťah s Otcom, poškodený hriechom; zbaviť nás stavu sirôt a prinavrátiť nám stav synovstva.
Apoštol Pavol píše kresťanom v Ríme takto: «Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“» (Rim 8,14-15). Tu vidíme obnovenie vzťahu: Božie otcovstvo v nás znovu účinkuje vďaka vykupiteľskému dielu Krista a daru Ducha Svätého.
Duch Svätý je darovaný Otcom a privádza k Otcovi. Celé dielo spásy je dielom znovuzrodenia, v ktorom nás Božie otcovstvo prostredníctvom daru Syna a Ducha oslobodzuje zo sirotstva, do ktorého sme upadli. Aj v našich časoch nachádzame viaceré znaky tohto nášho stavu sirôt: tá vnútorná samota, ktorú zakusujeme aj uprostred davu a ktorá sa neraz môže stať existenciálnym smútkom; to nárokovanie si nezávislosti od Boha, ktoré sa spája s určitou clivotou po jeho blízkosti; ten rozšírený duchovný analfabetizmus, ktorý nás robí neschopnými modliť sa; tá ťažkosť vnímať večný život ako pravý a reálny, ako plnosť spoločenstva, ktoré klíči už tu a rozvinie sa za hranicou smrti; tá ťažkosť rozpoznať v druhom brata, nakoľko je synom toho istého Otca; a ďalšie podobné znaky.
Oproti tomuto všetkému stojí v protiklade stav synovstva, ktoré je naším prvotným povolaním, je tým, kvôli čomu sme stvorení, naším najhlbším „DNA“, ktoré však bolo poškodené, a na to, aby sa obnovilo, sa žiadala obeta Jednorodeného Syna. Z nesmierneho daru lásky, ktorým je Ježišova smrť na kríži, vyprýštilo pre celé ľudstvo ako nesmierny vodopád milosti vyliatie Ducha Svätého. Kto sa pohrúži vo viere do tohto tajomstva znovuzrodenia, znovu sa rodí do plnosti synovského života.
«Nenechám vás ako siroty.» Dnes, na sviatok Turíc, nás tieto Ježišove slová vedú k premýšľaniu aj nad materinskou prítomnosťou Márie vo Večeradle. Ježišova Matka je uprostred spoločenstva učeníkov zhromaždeného pri modlitbe: je živou pamäťou Syna a živým vzývaním Ducha Svätého. Je Matkou Cirkvi. Do jej príhovoru zverme osobitným spôsobom všetkých kresťanov, rodiny a spoločenstvá, ktoré v tejto chvíli viac potrebujú silu Ducha Zástancu (Parakléta), Obrancu a Tešiteľa, Ducha pravdy, slobody a pokoja.
Duch, ako to potvrdzuje opäť sv. Pavol, garantuje našu príslušnosť ku Kristovi: «Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho» (Rim 8,9). A upevňujúc náš vzťah príslušnosti k Pánovi Ježišovi nám Duch dáva vstúpiť do novej dynamiky bratstva. Prostredníctvom Brata spoločného všetkým, ktorým je Ježiš, môžeme vytvárať vzťahy s druhými novým spôsobom, už nie ako siroty, ale ako deti toho istého Otca, dobrého a milosrdného. A toto mení všetko! Môžeme na seba hľadieť ako bratia, a naše rozdiely len znásobujú radosť a úžas z toho, že patríme do tohto jediného otcovstva a bratstva.
*
Modlitby veriacich pri slávnosti Turíc zazneli po čínsky, gruzínsky, francúzsky, arménsky a v jazyku lingala, ktorým sa hovorí v oblasti Konga. Ich súčasťou bola aj modlitba za vlády a zákonodarcov, „aby ich múdrosť, ktorá pochádza zhora oslobodila od zajatia svetskosťou a viedla v hľadaní pravého dobra každého človeka“. Zazneli tiež prosby za kňazské povolania, za kresťanov v ťažkostiach, za chudobných a trpiacich.
V príhovore z okna Apoštolského paláca pred poludňajšou modlitbou „Raduj sa, nebies Kráľovná“ ktorú už od budúceho týždňa vystrieda modlitba „Anjel Pána“ Svätý Otec okrem iného povedal:
„Práve vďaka Duchu Svätému, Láske, ktorá spája Otca a Syna a z nich vychádza, všetci môžeme žiť životom samotného Ježiša. Duch nás totiž učí všetkému, i tomu jedinému, čo je naozaj potrebné: milovať ako miluje Boh.“
Svätý Otec František dnes tiež zverejnil svoje Posolstvo ku svetovému dňu misií, ktorý sa bude sláviť 23. októbra. Jeho téma znie: „Misionárska cirkev, svedok milosrdenstva“. Po udelení požehnania Svätý Otec osobitne pozval k modlitbe k Duchu Svätému za nové povolania pre misie „ad gentes“:
„Nech nám Duch Svätý dá silných mladých, chlapcov a dievčatá, ktorí budú túžiť ísť hlásať evanjelium. Prosme o to dnes Ducha Svätého.“
V závere svojho poludňajšieho stretnutia s veriacimi pápež František pozdravil na diaľku účastníkov „Slávnosti národov“ (Festa dei popoli), ktorá sa každoročne koná na Turíce pred Lateránskou bazilikou.
„Nech nám táto slávnosť, znak jednoty a rozličnosti kultúr, pomáha chápať, že cesta k jednote je táto: vytvárať jednotu rešpektujúc rozdielnosti.“
