Szeged 2. mája (TK KBS) Maďarský Szeged privítal v uplynulých dňoch (27. - 29. apríla 2016) stretnutie biskupov a národných delegátov európskych biskupských konferencií zodpovedných za pastoráciu mladých a za univerzitnú pastoráciu. Slovensko zastupoval tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS Ondrej Chrvala a Ján Štefanec, duchovný správca bratislavského UPeCe. Prinášame záverečnú správu zo stretnutia. „Byť nablízku, počúvať, pomáhať a sprevádzať“, to sú základné postoje, ktoré majú zaujať tí, čo pracujú s mladými, ako ich v reakcii na problémy prezentované v príspevkoch štyroch mladých univerzitných študentov pochádzajúcich z Maďarska, Rumunska, Talianska a Švédska, ktorí boli skutočnými protagonistami stretnutia CCEE. Mladí univerzitní študenti, ktorí boli vyzvaní, aby hovorili o otázkach, problémoch a očakávaniach, ktoré nosia v srdci, poukázali na zdravý nepokoj, ktorý je typickou súčasťou dozrievania ich rovesníkov v tomto chúlostivom období života, v ktorom sa definitívne lúčia s adolescenciou, aby vzali do rúk svoju budúcnosť, svoj život.
V snahe dať zmysel vlastnej existencii, nájsť vlastnú úlohu a miesto v „spoločnosti, ktorá ich adoptovala“, a tiež vo svojej túžbe milovať a byť milovaní, sa často cítia osamelí a to ich ľaká. Ak pri hľadaní odpovedí na svoje veľké otázky – problémy, ktoré sú často veľmi konkrétne (aká bude moja budúcnosť o šesť mesiacov; ako si mám vybrať svojho partnera; kto sú moji skutoční priatelia; čo pre mňa znamená Boh; ako využívať voľný čas; aké by mali byť moje priority v živote; čo ma motivuje, aby som dokončil svoje úlohy; či zodpovedám úrovni skúsenosti viery, ktorá mi je ponúknutá...) – ostávajú sami, často sa tieto premenia na hlboké obavy, na skutočné formy úzkosti, či dokonca depresie.
Z tejto skutočnosti vychádzajú odporúčania pre tých, čo sa venujú pastoračnej starostlivosti o mladých, aby vedeli byť predovšetkým mladým k dispozícii, osobitne v ťažkých alebo neistých chvíľach; mali by vedieť skôr počúvať ako súdiť, vedieť oceniť a podporiť schopnosti každého z nich, a predovšetkým vedieť ich sprevádzať a naučiť mladých byť zodpovednými za vlastnú cestu ku zrelosti.
Na druhej strane, mnohé skúsenosti prezentované účastníkmi ukazujú veľmi bohatú a aktívnu prítomnosť mladých, ktorí sú ochotní venovať svoj čas, podeliť sa o svoje schopnosti i prostriedky. Mnohé skúsenosti zaznamenané v rôznych častiach kontinentu, osobitne pri ohlasovaní viery, v oblasti charity alebo boja proti sociálnej nespravodlivosti, často realizované aj v spolupráci s inými kresťanskými cirkvami alebo inými náboženstva, svedčia o tom, že ak sú mladí ľudia vhodne povzbudení, dokážu veľkodušne odpovedať, vyjsť zo sústredenia sa len na seba a zamerať sa na podstatu svojej viery.
Mladí v skutočnosti neodmietajú stretnutie, vzťahy či Cirkev, ba práve hľadajú a túžia po skutočných a hlbokých vzťahoch so svojimi rovesníkmi, so svojimi kaplánmi a s Ježišom Kristom. To, čoho sa najviac obávajú, je predovšetkým odsudzovanie. Pre nich je veľmi dôležité, ako ich druhých posudzujú a môže to byť pre nich skutočným hendikepom, ak im chýba ozajstná sebaúcta. Ich život je vskutku plný rôznych inštitúcií a vzťahov, v ktorých sú posudzovaní (e-reputácia na sociálnych sieťach, posudzovanie od vlastných priateľov a príbuzných, počas skúšok na univerzite...), a preto neprijímajú Cirkev, ktorá súdi. Chcú Cirkev, ktorá ich prijíma pre to, akí sú, s ich otázkami, pochybnosťami, ktorá im nehovorí, čo treba robiť a akí majú byť, no ktorá ich dokáže sprevádzať pri hľadaní odpovedí a niekedy aj pri formulovaní správnych otázok. Skrátka Cirkev, ktorá nemá strach sa na nich obrátiť ani s náročnými návrhmi a výzvami.
Dnes, zvlášť nedostatok pracovných miest – v spojení so slabým vzdelaním – ešte vyostruje tento stav neistoty, neschopnosti postarať sa o vlastnú budúcnosť a samotnej nedôvery vo vlastnú osobu. Žiaľ, v Európe alarmujúcim tempom rastie počet neaktívnych mladých ľudí (NEETs – ktorí nie sú ani študenti, ani zamestnaní alebo v nejakom školiacom procese). Okrem dôsledkov, ktoré má táto neaktívnosť v sociálnej a ekonomickej rovine, skutočná dráma sa odohráva v osobnej rovine. „Mnohé problémy takýchto neaktívnych mladých ľudí – povedali mladí v Szegede – sú neviditeľné, skrývajú sa za ich nedostatočnými istotami, ktoré sa často menia na skutočné závislosti“.
Počas stretnutia, ktorého sa zúčastnil aj Mons. Ferenc Palánki, biskup zodpovedný za pastoráciu mladých, a kapláni venujúci sa mladým v Maďarsku, vystúpil P. Levente Serfőző a predstavil situáciu v pastorácii mladých a študentov v tejto krajine, kde je viac ako 50 % katolíkov. Napriek dlhému obdobiu prenasledovania Cirkvi v minulom storočí je tu dnes pastorácia mladých dobre organizovaná a koordinovaná, zahŕňa mnohé stretnutia a projekty, aj ekumenické a pre-evanjelizačné, pričom pozornosť sa zvlášť zameriava na dobrovoľnícke, sociálno-charitatívne a ekologické aktivity. V rámci univerzitnej pastorácie sa okrem pätnástich fungujúcich kaplánskych miest (chaplaincies) na maďarskom území zdôraznil význam existencie univerzitných kolégií (colleges). Osobitná pozornosť sa venuje aj rómskej populácii, a to v rámci špeciálnych programov a podujatí zameraných na duchovné sprevádzanie mladých Rómov.
Časť práce stretnutia bola venovaná príprave pracovného dokumentu na nasledujúce sympózium o sprevádzaní mladých na ceste viery, ktoré sa uskutoční v Barcelone v marci 2017.
Na pracovnej časti, ktorú viedli don Michel Remery, generálny vicesekretár CCEE, a P. Leon Ó´Giolláin, tajomník sekcie „Univerzity“ Komisie CCEE pre katechézu, školy a univerzity, ktorej predsedá Mons. Marek Jędraszewski, sa zúčastnil aj Mons. László Kiss-Rigó, biskup Szegedu, a na úvodnom zasadaní aj rektor univerzity Gál Ferenc Főiskola, Dr. Kozma Gábor a rektor Univerzity v Szegede, Dr. Szabó Gábor. Na začiatku stretnutia sa čítalo posolstvo maďarského ministra pre ľudské zdroje Dr. Zoltán Balog a tiež kardinála Giuseppe Versaldiho, prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu.
Zdroj: www.ccee.eu