Rím 2. mája (TK KBS) V Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda požehnali renovovaný detviansky kríž, ktorý sprítomňuje Podpoľanie a slovenskú identitu na pôde kolégia. Za prítomnosti Slovákov žijúcich v Ríme a zástupcov miest Hriňová a Detva kríž požehnal rektor kolégia Vladimír Stahovec.
Kríž vyrezal a do Ríma poslal ľudový umelec Ondrej Ďurica z Raticovho vrchu počas totalitnej neslobody v zime roku 1985. Posledný aprílový týždeň, tridsať rokov po jeho osadení, ho na pôde kolégia zreštauroval syn Jozef Ďurica za pomoci dobrovoľníkov. Príprava obnovy Podpolianskeho kríža prebiehala na Slovensku pár mesiacov predtým, a k jeho obnove prispeli viacerí dobrodinci z Hriňovej a Detvy. Tí poskytli pracovné nástroje či materiál na reštauračné práce a ďalšie potrebné prípravy. Dubové drevo Podpolianskeho kríža po tridsiatich rokoch v Ríme nesie hlbokú vrásku v podobe niekoľko metrovej pozdĺžnej praskliny, ktorá ho však ctí podobne, ako vrásky prebojovaných životných zápasov na tvári muža.
Umiestnenie tradičného slovenského Kríža v období náboženskej neslobody rezonovalo najmä u Slovákov, ktorí žili v zahraničnom exile. Časopis Slovenské hlasy z Ríma z roku 1986 zachoval článok s citáciou kronikára Ústavu sv. Cyrila a Metoda: „Roku Pána 1986, dňa 18. januára, v sobotu, v deň zasvätený Panne Márii, o 11. hodine a 50 minútach bol v našej záhrade nad slovenským znakom zasadený do zeme sedem metrov vysoký kríž, dar detvianskeho ľudového umelca. Nech nám všetkým tento znak kríža pripomína kalváriu nášho slovenského národa.“
Rezbár Ondrej Ďurica zhotovoval kríž pre Slovákov v Ríme v okolnostiach neslobody a tajne. Nebolo vtedy možné o tomto úmysle veľa rozprávať ani vlastným najbližším. Kríž do Ríma putoval obitý doskami ako dva vyrezávané trámy. Vďaka kronike z Ríma sa zachovala informácia, že myšlienka vznikla po návšteve rodáka a misionára pátra Juraja Vojenčiaka na rodnom Podpoľaní. Vojenčiak pri návšteve domova zašiel aj k Ondrejovi Ďuricovi. Osadenie Detvianskeho kríža v Ríme nezostalo pre rezbára bez následkov. Ako spomína syn Jozef, pracovali práve na poli, keď prišli dvaja vyšetrovatelia s otázkou, ktorý je Ondrej Ďurica. Otec sa vrátil domov po celodennom vyčerpávajúcom vyšetrovaní.
Zástupcov podpolianskych samospráv, primátora Jána Šufliarského z Detvy a primátora Stanislava Horníka z Hriňovej v sprievode dobrovoľníkov z oboch miest pri príležitosti renovácie kríža dňa 27. apríla 2016 prijal aj kardinál Jozef Tomko, ktorý sa ako jeden z iniciátorov Ústavu sv. Cyrila a Metoda zaslúžil o jeho zriadenie. Počas návštevy kardinál Tomko priblížil členom podpolianskej delegácie myšlienku, počiatky zriadenia a okolnosti samotnej výstavby slovenského Ústavu sv. Cyrila a Metoda, dnešného pápežského kolégia.
Obaja primátori otcovi kardinálovi Tomkovi s vďakou venovali publikácie a tradičné ľudové výrobky, ktoré symbolizujú Hriňovú a Detvu.
Komplexná renovácia má Detvianskemu krížu v Ríme zabezpečiť ďalšiu niekoľkoročnú životnosť. Muži z Hriňovej a Detvy, aby zjednotili výzor rímskeho kríža s prícestnými krížmi na Podpoľaní, ho doplnili o nové chýbajúce prvky. Renovovaný kríž tak dostal nový korpus, teda plastické telo ukrižovaného Krista z trvácneho epoxidového materiálu.
Vrchol kríža ozdobili pridaním plechovej striešky s typickými zúbkovými ornamentami. Dobrovoľníci počas piatich dní kríž vyčistili, obrúsili, opravili rezbu ornamentov, zakonzervovali drevo. Potom zopakovali na kríži potrebný počet náterov a vymaľovali tradičné symboly vyrezávaných detvianskych krížov ako hrozno, kalich s hostiou, kvety, tvár Sedembolestnej a ďalšie. Obnovený Podpoliansky kríž po novom osadili do oceľovej konzoly, ktorú zabetónovali do podložia tak, aby drevo kríža bolo uchránené od vlhkosti zo zeme.
TK KBS informovala Zuzana Juhaniaková
